K budúcej úprave darovania

..²⁾

The article deals with the topic of donation in two substantial parts. In its first part, the author discusses the will and the motive of the donor on one side of the gratuitous relationship and the gratitude of the donee on its other side. The author argues that the expectations of the donor that the donee will be grateful may be just but they are not supported by law, because rules on donation do not contain gratitude as the donee´s obligation. If the grounds for revocation of donation by the donor were modified de lege ferenda and the substantial breach of good morals was substituted by the new term "ingratitude" (similarly as in the new Czech Civil Code); in this case yes, donee´s obligation of gratitude towards the donor would probably become an implied obligation in donation relationship. The second part of article points out to the basic structural components of the donation contract in future Slovak Civil Code. Specific proposals of author are based on three principles in donation: 1. pacta sunt servanda; 2. and gratitude; 3. legal certainty. At last, hesitation about introduction of revocation on the grounds of impoverishment was expressed and the author calls for broad public discussion on this point.

¹⁾ Ak by sme parafrázovali citát Llewelyna, mohli by sme dospieť k tvrdeniu, že sa nemožno zaoberať darovaním a obísť minimálne dve otázky, ktoré právnu úpravu darovania významne ovplyvňujú, hoci nenašli priame vyjadrenie v pozitívnom práve. Prvou je otázka , ktorá ovplyvňuje tvorbu jeho vôle. Druhou je otázka, , ktorá ovplyvňuje existenciu a stabilitu darovacieho vzťahu vôbec. Nie je irelevantné sa týmito otázkami zaoberať. Poznanie týchto neprávnych prvkov totiž výrazným spôsobom ovplyvňuje aplikáciu a výklad právnych noriem, ktoré darovanie upravujú.

Výklad právnych úkonov zmluvných strán pri uzavieraní darovacej zmluvy a následné správanie strán po uzavretí zmluvy, ale tiež po odovzdaní daru, je nutné uskutočňovať aj so zreteľom na vôľu darcu a správanie obdarovaného. Vôľa darcu obdarovať iného je v podstate synonymom jeho vôle obohatiť obdarovaného, darca väčšinou koná v úmysle poskytnúť obdarovanému prospech a neočakáva za svoje plnenie protihodnotu. V procese formovania vôle darcu hrá významnú úlohu pohnútka darcu, ktorá pramení z jeho motivácie obdarovať určitú osobu. Pohnútka je však na rozdiel od vôle konajúcej osoby právne irelevantná. Podľa § 49a OZ omyl v pohnútke nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Rozlišovanie omylu vo vôli a v pohnútke je dôležité aj z hľadiska ochrany osoby, ktorej je právny úkon určený. Pre účely darovania možno diferencovať tieto pojmy nasledovne. Vôľa darcu obdarovať druhú stranu predpokladá existenciu jeho vážnej, slobodnej vôle bez omylu poskytnúť obdarovanému plnenie bezplatne s úmyslom prospieť mu. Vôľou rozumieme vnútorný psychický vzťah konajúcej osoby k uskutočnenému prejavu vôle a jeho následkom. Omyl vo vôli (vnútorný omyl) je nedostatočnou alebo nesprávnou predstavou o právnych následkoch, ktoré vzniknú zo zmluvy. Takáto chybná predstava musí byť zahrnutá vôľou a nestačí, keď sa vyskytuje len vo sfére pohnútky, teda keď sa uplatňuje pred vznikom vôle. V pohnútke, na základe ktorej sa vôľa darcu obdarovať formovala, sa koncentruje pojem motivácie darcu, ak však pohnútka nenachádza vyjadrenie vo vôli darcu, je takmer úplne irelevantná. Rôzne právne následky, ktoré pramenia z rozlišovania vôle, pohnútky a jej vyjadrenia možno demonštrovať nasledovne. Darca daruje snaživému študentovi maliarstva obraz, o ktorom sa domnieva, že je len bezcennou kópiou slávneho majstra, v skutočnosti je to drahý originál. Darca chcel obdarovanému poskytnúť prospech, nie však takej vysokej hodnoty. Darca zachránený pred utopením precitne na brehu rieky a so slovami "Darujem Ti ho za záchranu života", vloží do rúk prvej osoby, ktorú uvidí po prebratí sa z bezvedomia, vzácnu brošňu. V skutočnosti ten, kto ho z rieky vytiahol a riskoval život, sedí obďaleč zabalený v deke. V prvom rade došlo k omylu v predmete plnenia, v druhom prípade v osobe spolukontrahenta. Tieto omyly treba posudzovať podľa kritérií v § 49a OZ, t.j. či sú podstatné a či osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ak je omyl podstatný a obdarovaný nebol dobromyseľný, darca sa môže dovolať neplatnosti darovania podľa § 40a OZ. V opačnom prípade je darovanie platným právnym úkonom. Ak by obdarovaný ľstivo, t.j. úmyselne vyvolal omyl darcu, možno sa dovolať neplatnosti aj z dôvodu nepodstatného omylu. Platnej právnej úprave možno vytknúť, že pre účely bezodplatných právnych úkonov by spravodlivejšie riešenie umožnilo dovolať sa neplatnosti pre omyl darcu na základe menej prísnych kritérií ako je to v súčasnosti prípustné.³⁾

Omyl v pohnútke, v porovnaní s omylom vo vôli, nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Darkyňa daruje svoje materské šaty, má už dve deti, viac detí nechce a domnieva sa, že už nikdy nebude tehotná. O dva roky však nečakane otehotnie. Skutočnosť, že pohnútkou bolo uvažovanie "už nebudem tehotná", nič nemení na prejavenej vôli, že dobrovoľne bezodplatne prenechala tehotenské oblečenie priateľke s úmyslom usporiť jej výdavky v tehotenstve a takto jej poskytnúť prospech. Politik daruje značné peňažné prostriedky spolkom ochrancov prírody a útulkom zvierat, je presvedčený, že takéto správanie bude vyvážené jeho obľubou v spoločnosti a úspechom vo voľbách. Hoci sa jeho konanie neprejaví na výsledku volieb pre neho pozitívne, darovanie je platné. Vôľa darcov v obidvoch prípadoch nie je vadná v dôsledku pohnútky, ktorá sa neskôr prejavila ako neodôvodnená a mylná.

Motivácia darcu je v historickej perspektíve veľmi zaujímavou témou, ktorá by mohla byť obsahom samostatnej štúdie. Dary boli prevažne vždy poskytované v očakávaní iných výhod alebo minimálne odôvodňované rodinnými vzťahmi. V historickom prehľade právnej úpravy darovania je zaujímavým faktom, že hoci bezodplatné prevody existovali a dary sa darovali, právo sa prvýkrát dotklo inštitútu darovania až v (204 p. n. l.), aj to len pre