Cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. Ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, cestujúci nie je povinný zaplatiť odstupné a má nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ poskytuje výklad, ako posudzovať predpoklady výkonu tohto práva cestujúceho, ak nastanú okolnosti, ktoré svedčia očakávanému nesplneniu zmluvy o zájazde cestovnou kanceláriou.
Úvod
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách (ďalej aj "smernica o balíkoch služieb") sa mala do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov transponovať do 1. januára 2018 a jej uplatňovanie bolo naplánované od 1. júla 2018. Smernica o balíkoch služieb bola v Slovenskej republike transponovaná zákonom č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu (ďalej aj "zákon o zájazdoch"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2019.
Napriek relatívne krátkej dobe jej uplatňovania boli ustanovenia smernice o balíkoch služieb často predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Predchodca smernice o balíkoch služieb, smernica 90/314/EHS, sa za celé obdobie takmer 30 rokov účinnosti takej pozornosti nikdy netešila, bola skôr na okraji záujmu v porovnaní so spotrebiteľskou kúpou tovaru alebo spotrebiteľskými úvermi, už ani nehovoriac o horizontálnych smerniciach, ktoré upravujú neprijateľné podmienky alebo nekalé obchodné praktiky.
Za nebývalý rozmach rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k smernici o balíkoch služieb vďačíme výnimočným okolnostiam, najmä pandémii COVID-19. Spolu s krachom cestovnej kancelárie Cook
1)
tieto okolnosti významne otestovali efektívnosť smernice o balíkoch služieb ohľadom súladu splnenia zmluvy o zájazde, ukončenia zmluvného vzťahu, vysporiadania zmluvných nárokov a tiež ochrany cestujúcich pred insolvenciou organizátora zájazdu.
2)
Tieto externé činitele v spojení s rozmachom digitálneho trhu a platformovej ekonomiky patria medzi podstatné faktory, ktoré sa zohľadňujú pri prebiehajúcich prácach na revízii smernice o balíkoch služieb.
3)
V príspevku poukážeme na závery niektorých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k nesplneniu zmluvy o zájazde a ukončeniu zmluvného vzťahu. Zmluva o zájazde (v smernici o balíkoch služieb označovaná ako "zmluva o balíku služieb cestovného ruchu") je ukážkou snahy európskeho zákonodarcu o komplexné spracovanie zmluvných nárokov pri zmluve o poskytovaní služieb a môže byť vzorom, ako postupovať vo vzájomnej súčinnosti zmluvných strán pri odstraňovaní vád plnenia. Na rozdiel od kúpy tovaru, kde prevažne vecná povaha plnenia umožňuje lepšiu orientáciu vo vychodených cestách nápravy nesplnenia, povaha zmluvy o zájazde vytvára otázky a žiada odpovede, ktoré môžu byť ukazovateľom pre štandardy súladu plnenia zmlúv na poskytovanie služieb.
Cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. Toto právo patrí cestujúcemu podľa čl. 12 smernice o balíkoch služieb vždy a nie je potrebné, aby cestujúci preukazoval, aké dôvody ho k tomu viedli. Obvykle bude toto právo cestujúceho vyvážené povinnosťou zaplatiť cestovnej kancelárii (v smernici o balíkoch služieb sa označuje ako "organizá