V článku sa autor snaží odôvodniť, že ani v prípade neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádza automaticky k obnoveniu právneho stavu týkajúceho sa právneho predchodcu, skutočného spoločníka v obchodnej spoločnosti ako celku. Spochybnenie všetkých vzťahov a úkonov, ktoré boli urobené domnelým spoločníkom by mohlo zásadne ohroziť právnu istotu a dokonca aj existenciu spoločnosti. Odôvodňujeme, že plnenia, ktoré spoločnosť domnelému spoločníkovi vyplatila, sa majú považovať za plnenia riadne poskytnuté spoločníkovi. Majetkové plnenia medzi spoločnosťou a domnelým spoločníkom by sa mali vysporiadať len v horizontálnom vzťahu medzi stranami neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Zároveň odôvodňujeme stanovisko, že v registrových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné skúmať platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a navrhujeme riešenie aj pre súvisiace procesné problémy. Príspevok sa tiež venuje aj odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým ešte nedochádza k obnoveniu pozície predchádzajúceho spoločníka, ale len k vzniku povinnosti obchodný podiel previesť.
1. Všeobecne o právnych úkonoch, od ktorých sa odvíja postavenie spoločníka, a o ich vadách
Účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sa odvíja od právneho úkonu, ktorým sa buď spoločnosť zakladá (uzavretie spoločenskej zmluvy či spísanie zakladateľskej listiny), alebo sa pristupuje k spoločnosti prevzatím záväzku na nový vklad, alebo na základe zmluvy o prevode obchodného podielu.
Právny úkon, od ktorého sa odvíja postavenie spoločníka s ručením obmedzeným, môže trpieť určitými vadami, ktoré by mohli spôsobovať jeho neplatnosť a spochybniť postavenie spoločníka.
Podobne môže dôjsť aj k situácii, keď v dôsledku neplnenia povinností zmluvnej strany alebo z iného dôvodu jedna zmluvná strana od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpi.
V oboch prípadoch dochádza k spochybneniu nielen dotknutej pozície spoločníka, ale ohrozené sú aj rozhodnutia a úkony, ktoré medzičasom spoločník, ale aj spoločnosť urobili.
Obchodný zákonník neupravuje právne následky nedostatkov zmlúv, ktorými dochádza k prevodu obchodného podielu. Neobsahuje ani úpravu právnych následkov odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu. Na prvý pohľad by sa preto mali použiť právne následky podľa všeobecných pravidiel záväzkového práva obchodného a občianskeho. Príspevkom chceme poukázať na to, že aplikácia všeobecných pravidiel následkov neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu alebo odstúpenia od zmluvy nevedie vždy k vhodným riešeniam, a navrhnúť vlastné riešenie na úrovni práva obchodných spoločností.
Budeme sa zaoberať len zmluvami o prevode obchodného podielu, hoci závery budú často použiteľné aj na prevody akcií.
2. Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu
Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu môže vyplývať z rôznych dôvodov. Do úvahy prichádzajú dôvody absolútnej neplatnosti (nedostatok spôsobilosti na právne úkony, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nedostatok slobodnej a vážnej vôle, rozpor so zákonom či dobrými mravmi vrátane neodkladného opatrenia
1)
), ale aj relatívnej neplatnosti (absencia súhlasu druhého z manželov,
2)
omyl).
3)
Najčastejšie dôvody neplatnosti zmluvy o prevode účasti na spoločnosti v praxi budú nedostatky náležitosti zmluvy o prevode danej účasti,
4)
resp. nesplnenie obmedzení na prevod účasti na spoločnosti.
5)
Neplatnosť právneho úkonu má v slovenskom práve spätné účinky, resp. pôsobí od počiatku (ex tunc). Na právny úkon sa pozerá, akoby nikdy nebol urobený. Nerozlišuje sa medzi účinkami relatívnej a absolútnej neplatnosti. Obe vedú k neplatnosti ex tunc a medzi stranami tohto právneho úkonu má dôjsť k vyporiadaniu v rámci práva bezdôvodného obohatenia (§ 457 v spojení s § 451 OZ), a to v zásade bez ohľadu na to, či by platná zmluva mala občianskoprávny alebo obchodnoprávny režim.
6)
Napriek tomu, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná (či už absolútne, alebo aj relatívne), mohlo dôjsť k jej faktickej realizácii. Osoba, ktorá odvodzuje svoju spoločnícku pozíciu na základe neplatnej zmluvy (ďalej aj "domnelý spoločník"), mohla vykonávať práva spoločníka, hlasovať na valnom zhromaždení, splatiť vklad a mohla byť aj zapísaná v obchodnom registri.
Oproti neplatnosti bežnej obligačnej zmluvy (kúpna zmluva, zmluva o dielo a pod.) je pri neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu (resp. inej účasti na spoločnosti) situácia omnoho zložitejšia. Zmluva o prevode obchodného podielu má dopad na širšie právne vzťahy. Dochádza nielen k vzniku vzájomných horizontálnych reštitučných povinností medzi zmluvnými stranami, ale neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu spochybňuje účasť v spoločnosti, vzťah osoby k jej účasti na spoločnosti a všetky vzťahy, do ktorých táto osoba voči spoločnosti či iným spoločníkom vstúpila, a aj rozhodnutia, na prijatí ktorých sa zúčastnila. Treba preto rozlišovať medzi postavením spoločníka v spoločnosti ako takým (
erga omnes
) a vzájomnými povinnosťami medzi stranami zmluvy o prevode obchodného podielu (
inter partes
).Mohlo by sa zdať, že jednoduchou aplikáciou pravidiel o neplatnosti zmlúv na prevody obchodného podielu by sa mal obnoviť predchádzajúci stav, teda aj právne postavenie prevádzajúceho spoločníka (správnejšie by bolo povedať, že nikdy nedošlo k jeho zmene), a to
erga omnes
, a zároveň by vznikli vyporiadacie povinnosti medzi účastníkmi zmluvy. Ako však uvidíme, mnohé inštitúty korporačného práva riešia (alebo je nimi možné vyriešiť) konkrétne aspekty a dôsledky neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu obchodného podielu.2.1 Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a neplatnosť spoločnosti podľa § 68a OBZ
Pred rozborom otázky následkov neplatnosti a odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu je vhodné zamerať sa na osobitný právny inštitút v práve obchodných spoločností, ktorý výslovne limituje civilistické následky neplatnosti ako dôsledku zásadných nedostatkov právneho úkonu.
Ak je vadou postihnutý samotný zakladateľský úkon (spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina), ale spoločnosť bola napriek tomu zapísaná do obchodného registra, uplatní sa režim neplatnosti spoločnosti (§ 68a OBZ), ktorý je
lex specialis
k úprave neplatnosti zakladateľských úkonov a ich právnych následkov. Podľa daného ustanovenia nie sú žiadne vady zakladateľského úkonu takými nedostatkami, ktoré by mali účinky
ex tunc
a viedli by k tomu, že by spoločnosť nevznikla. Iba tie konkrétne nedostatky, ktoré sú uvedené v § 68a ods. 2 OBZ, odôvodňujú rozhodnutie súdu o neplatnosti spoločnosti, a tým aj o jej zrušení - s účinkami
ex nunc
. Napriek zásadným nedostatkom zakladateľského úkonu pretrváva v záujme ochrany veriteľov aj vkladová povinnosť zakladateľov spoločnosti (§ 68a ods. 3 OBZ). Právne následky iných vád zakladateľského úkonu než tých, ktoré sú uvedené v § 68a ods. 2 OBZ (napr. neurčitosť, nezrozumiteľnosť, omyl alebo absencia spôsobilosti na právne úkony niektorého zo zakladateľov), nie sú úplne jasné, nesmú však ohroziť existenciu spoločnosti. Mohli by odôvodňovať ukončenie účasti toho spoločníka v spoločnosti, ktorého sa daný nedostatok týka, nevedú však k zrušeniu spoločnosti, ktorá vznikla.
7)
Rovnaký mechanizmus by sa mal uplatniť aj pre iné prípady originárneho nadobudnutia obchodného podielu (účasti na spoločnosti všeobecne). Môžeme si predstaviť situáciu, že vadami trpelo pristúpenie k spoločenskej zmluve, prevzatie záväzku na vklad, upísanie akcií či uznesenie valného zhromaždenia, na základe ktorého došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti, hoci boli tieto úkony realizované a výsledky zapísané do obchodného registra. Vo všetkých týchto prípadoch by sa mala aplikovať myšlienka neplatnosti spoločnosti podľa § 68a OBZ. Je totiž jedno, či touto vadou trpel samotný zakladateľský úkon alebo úkon, ktorým sa počet spoločníkov rozšíril. Ak boli takéto úkony realizované, nie je možné následky takýchto vadných úkonov vysporiadať na úrovni bežného civilného práva s účinkami
ex tunc
, ale na účely ochrany veriteľov a právnej istoty by sa malo vychádzať z toho, že pozícia spoločníka vznikla a, ak je to potrebné, naďalej trvá aj jeho vkladová povinnosť (§ 68a ods. 3 OBZ
per analogiam
). Samozrejme, neplatné pristúpenie jedného spoločníka nebude dôvodom na zrušenie spoločnosti z dôvodu jej neplatnosti tak, ako je tomu pri neplatnej spoločnosti podľa § 68a OBZ. Ako sme už uviedli skôr, takýto spoločník by mal mať možnosť svoju účasť v spoločnosti ukončiť.
8)
Analogické uplatnenie § 68a OBZ o neplatnosti spoločnosti ale nebude možné v prípadoch vád nadobudnutia obchodného podielu alebo na odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu.
9)
Dôvodom špecifického ochranného režimu podľa § 68a OBZ je snaha o zachovanie existencie obchodnej spoločnosti ako právneho subjektu, ktorý vstúpil do právnych vzťahov s tretími stranami.
10)
Dôvodmi neplatnosti spoločnosti, teda nedostatkami vypočítanými v § 68a ods. 2 OBZ by inak bola ohrozená samotná existencia spoločnosti ako právnickej osoby, subjektu. Pri neplatnom prevode obchodného podielu alebo odstúpenia tento dôvod nie je taký intenzívny. Nejasnosti v štruktúre spoločníkov neohrozujú existenciu spoločnosti a niet tu ani podobnosti, akú vnímame pri originárnom nadobudnutí účasti na spoločnosti. Preto je potrebné hľadať právne následky neplatnosti prevodných zmlúv inde než v koncepte neplatnosti obchodnej spoločnosti. Ako však uvidíme, záujem na ochrane veriteľov bude inými mechanizmami korporačného práva zabezpečený vo výsledku podobne.
2.2 Neplatnosť zmluvy o prevode účasti na spoločnosti a dobromyseľné nadobudnutie obchodného podielu a materiálna publicita obchodného registra
Pre náš rozbor nebude zohrávať význam ani otázka dobromyseľného nadobudnutia obchodného podielu, resp. materiálnej publicity obchodného registra. Ani jedno, ani druhé neochráni pred následkami neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu.
Dobromyseľné nadobudnutie obchodného podielu či akcie
11)
rieši len nedostatok vlastníckeho práva prevodcu (správnejšie majetkového oprávnenia osoby k obchodnému podielu), nie nedostatky prevodnej zmluvy, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Preto neponúka riešenie našich otázok, ale potenciálne sa prejaví len pri ďalšom prevode obchodného podielu, kde strana, ktorá nadobudla obchodný podiel na základe neplatnej zmluvy, tento obchodný podiel ďalej prevádza.
Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu tiež nie je riešiteľná ani materiálnou