„Vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“
1. Glosovaným rozhodnutím veľký senát najvyššieho súdu rozstrihol - hádam definitívne - jeden z najdiskutovanejších problémov nášho občianskeho práva, a to či je na určenie neúčinnosti ukracujúceho úkonu dlžníka v zmysle § 42a ods. 1 OZ nevyhnutné, aby veriteľovej ukracovanej pohľadávke svedčil exekučný titul, alebo postačuje, ak je pohľadávka žalovateľná v základnom súdnom konaní. Veľký senát sa, ako vyplýva z uvedenej právnej vety, priklonil k druhej alternatíve.
Ide pritom o veľmi starý spor, na ktorom sa nedokázala zjednotiť ani judikatúra, ani právnická spisba. Pôvodne boli jeho praktické dôsledky značné, najmä z pohľadu ukráteného veriteľa. Ak totiž pripustíme, že ukracovanej pohľadávke musí svedčiť exekučný titul, tak veriteľa vystavujeme riziku, že mu prepadne lehota na odporovanie ukracujúcemu úkonu, ak odporovaciu žalobu nepodal z dôvodu, že exekučný titul ešte nezískal (či už preto, lebo konanie o jeho pohľadávke stále trvá, alebo preto, lebo jeho pohľadávka ešte nie je splatná, takže ešte nemôže podať proti dlžníkovi žalobu o plnenie), resp. ak odporovaciu žalobu síce včas podal, no súd ju zamietne práve pre absenciu exekučného titulu.
Dnes sú tieto negatívne dôsledky značne v úzadí. Aj zástancovia názoru, že ukracovanej pohľadávke musí svedčiť exekučný titul, sú si totiž vedomí, že prepadnutie lehoty, resp. zamietnutie žaloby v prípade, ak veriteľ objektívne nie je schopný získať exekučný titul, nemôže obstáť. Preto ponúkajú riešenie spočívajúce v tom, že hoci je podmienkou úspechu v spore exekučný titul, súd odporovaciu žalobu pri jeho absencii nezamietne, ale odporovacie konanie preruší, až kým veriteľ exekučný titul nezíska. Pri takomto riešení je následok v zásade rovnaký ako pri názore, že žiadny exekučný titul nie je potrebný: ani v jednom prípade totiž nehrozí zamietnutie žaloby pre predčasnosť a následné prepadnutie odporovacej lehoty.
Oba názorové prúdy tak dnes smerujú k rovnakému cieľu - poskytnúť veriteľovi čo najširšiu ochranu pred márnym uplynutím odporovacej lehoty, ktorému objektívne nevie predísť. Podstata sporu teda už neleží ani tak vo význame výrazu "vymáhateľná pohľadávka", ale skôr v tom, ako procesne zabezpečiť ochranu veriteľa. Názorový prúd nevyžadujúci exekučný titul - reprezentovaný samotným veľkým senátom - zabezpečuje túto ochranu tak, že súd včas podanú odporovaciu žalobu prejedná a v prípade jej dôvodnosti jej vyhovie aj v prípade, ak ukracovaná pohľadávka nie je podložená žiadnym exekučným titulom.