"Zákonná podmienka odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 OZ je splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený, a svoje pomery o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže ide o osobu odlišnú od účastníkov napadnutého právneho úkonu, môže veriteľ svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť, založiť aj len na nepriamych dôkazoch týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený.“
GLOSA I
Najvyšší sud sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou,
"či v prípade odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ - ak nejde o právny úkon medzi dlžníkom a blízkou osobou - môže veriteľ uniesť dôkazné bremeno o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosti druhej strany o tomto úmysle výlučne v situácii, keď osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, v konaní pred súdom vyhlási, že o úmysle dlžníka vedela, prípadne, či vzhľadom na to, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú psychickým stavom, ktoré samy osebe nemôžu byť predmetom dokazovania, možno vyvodiť zo skutočností, ktorými sa prejavuje vnútorné presvedčenie subjektu navonok
."V prejednávanom spore sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti zmluvy o predaji časti podniku, ktorého súčasťou boli nehnuteľnosti v trhovej cene minimálne 200 000 eur, za kúpnu cenu 1 000 eur. Žalobca pritom poukázal na to, že žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keď dlžník aj žalovaný mali rovnaké sídlo, podobný predmet činnosti a takmer rovnaké obchodné meno.
Jednou z podmienok, ktorú je potrebné pri odporovaní právneho úkonu podľa