„... platobne neschopný dlžník má hradiť splatné pohľadávky svojich veriteľov, ktorí majú rovnaké postavenie pomerne a rovnomerne...“
GLOSA
Na
1)
stránkach
Súkromného práva
nie je obvyklé glosovať trestnoprávne rozhodnutia. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.2 To 51/2021 zo 6. 10. 2021 si však pozornosť zaslúži. Nie preto, že by bolo prelomové, vychádza v zásade z existujúcej ustálenej rozhodovacej praxe. Ale preto, že priam pedagogicky sumarizuje rozdiely medzi trestnými činmi nezaplatenia dane a poistného (§ 278 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ"), zvýhodňovania veriteľa (§ 240 TZ) a poškodzovanie veriteľa (§ 239 ods. 1 TZ), a súčasne spresňuje, ako sa má správať dlžník v úpadku, aby sa nedopustil trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Skutkové podstaty týchto trestných činov, osobitne však trestného činu zvýhodňovania veriteľa, majú bezprostredný vplyv na interpretáciu povinností dlžníka a jeho štatutárneho orgánu, ktoré sú upravené obchodným a insolvenčným právom.
Abstraktná úprava požadovanej starostlivosti, v rámci nej osobitne povinnosť lojality člena štatutárneho orgánu voči obchodnej spoločnosti, sa v situácii, keď je obchodná spoločnosť v úpadku, presmeruje vo vzťahu k jej veriteľom.
2)
Konkrétny obsah tejto povinnosti štatutárneho orgánu voči veriteľom dost