Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 90/2019 z 24.6.2020, R 64/2021 (pasívna vecná legitimácia v odporovacom konaní)

JUDr. Dominika Cukerová PhD.

Vydáno: 17. 03. 2022 17 minút čítania

I. Veriteľ sa môže podľa § 42b ods. 3 OZ domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v § 42a ods. 2 až ods. 5 OZ, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, je právne neúčinný nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil.

II. Treťou osobou v zmysle § 42b ods. 3 OZ je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.

GLOSA

Hoci ¹⁾ základ inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov spočíva v hmotnom práve, len ťažko možno prehľadnúť jeho prepojenie na otázky, ktoré sú vo svojej podstate procesného charakteru. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 90/2019 z 24.6.2020 sa dotýka práve procesných aspektov odporovateľnosti právnych úkonov a v rámci riešenia sporu ponúka podrobné vysvetlenie otázky pasívnej vecnej legitimácie v odporovacom konaní. Základné problémy, ktoré uvedené rozhodnutie rieši, pritom spočívajú v prípustnosti odporovacej žaloby voči tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný úkon dojednala, a v analýze podmienenosti a prepojenosti tejto odporovacej žaloby s odporovacou žalobou voči osobe, ktorá s dlžníkom nepoctivý úkon dojednala. V konečnom dôsledku najvyšší súd vysvetľuje, či nutnou podmienkou úspešného odporovania voči tretej osobe vystupujúcej v pozícií singulárneho právneho nástupu je úspešné odporovanie voči osobe, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon uskutočnila.

Ak si uvedomíme, že podľa § 42b ods. 3 OZ

"právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi,"

nevyznievajú závery glosovaného rozhodnutia zhrnuté v rámci právnej vety na prvý dojem zvlášť prekvapujúco. Prínos tohto rozhodnutia však vidíme v inom. Detailnejším objasnením otázky pasívnej vecnej legitimácie v odporovacom konaní veľmi výrazne prispieva do diskusie vedenej z úrovne doktríny k možnosti odporovať právnemu úkonu proti tretej osobe ako sukcesorovi osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala. ²⁾ Okrem toho je rozhodnutie najvyššieho súdu zaujímavé z nášho pohľadu aj s ohľadom na ďalšie poznatky, ktoré ponúka v rámci odôvodnenia. V širšom náhľade v ňom totiž môžeme vidieť prepojenie riešených procesných aspektov na súvisiace témy

Máte predplatné? Prihláste sa