GLOSA II
1. Touto glosou by sme chceli nadviazať na predchádzajúcu glosu z pera J. Dolného. Hneď na úvod však uveďme, že glosovaným rozhodnutím sa na ďalších riadkoch nebudeme zaoberať v celej jeho šírke. S jeho hlavným odkazom - t. j. záverom, že pri aplikácii § 42a ods. 2 OZ
18)
nie je nevyhnutné (ani celkom dobre možné) dokázať, že ukracujúci úmysel dlžníka bol tretej osobe inej než blízkej
skutočne
známy - plne súhlasíme.
19)
Na tomto mieste by sme sa chceli zaoberať len jednou, parciálnou otázkou, ktorej sa glosované rozhodnutie dotklo.Najvyšší súd v súvislosti s § 42a ods. 2 OZzaujal názor, ktorý sa odzrkadlil aj v publikovanej právnej vete:
"[P]od slovným obratom ,tento úmysel musel byť druhej strane známy' sa rozumie situácia, keď táto osoba zo svojej viny o úmysle dlžníka nevedela. Druhá strana (t.j. žalovaný) tak zodpovedá za zavinenú nevedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Predmetné pokrýva situácie, kedy táto osoba o úmys