1. Predstavme si, že majiteľ motorového vozidla spôsobil neprimeranou jazdou škodu. Jej náhrady sa poškodený môže v takomto prípade domáhať hneď na základe dvoch právnych noriem. Jednak na základe § 420 ods. 1 OZ, keďže škodca spôsobil škodu porušením právnej povinnosti, a jednak na základe § 427 ods. 2 OZ, keďže škoda bola spôsobená osobitnou povahou dopravného prostriedku, ktorého prevádzkovateľom bol škodca. Predstavme si ďalej, že poškodený podá voči škodcovi žalobu, ktorou sa domáha náhrady škody, pričom v žalobe uvedie len skutočnosti rozhodné pre aplikáciu § 420 ods. 1 OZ, nie však pre aplikáciu § 427 ods. 2 OZ. Ani v samotnom konaní nevyjde najavo, že škodca bol prevádzkovateľom vozidla. V konaní však vyjde najavo, že škodca škodu nezavinil, pretože bez jeho viny zlyhali na vozidle brzdy. Súd preto žalobu zamietne ako nedôvodnú. Otázkou je, či v prípade, ak poškodený následne podá novú žalobu na náhradu škody, tentokrát sa už opierajúcu o § 427 ods. 2 OZ, môže súd žalobu prejednať a rozhodnúť o nej alebo mu v tom bude brániť prekážka rozsúdenej veci (
res iudicata
,