Príspevok skúma požiadavky na kvalifikované a včasné uplatnenie hmotno-právnych námietok v civilnom sporovom konaní so zameraním na námietku premlčania. Rozoberá povahu skutkových tvrdení, zásadu koncentrácie konania a rozdiel medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými námietkami. Poukazuje na relevantnú judikatúru, ktorá obmedzuje oneskorené uplatnenie námietok, najmä v odvolacom konaní, a zároveň konfrontuje tento prístup s názorom, podľa ktorého zákaz novôt podľa § 366 Civilného sporového poriadku nedopadá na právnu argumentáciu, ale len na nové skutkové tvrdenia a dôkazy. Navrhuje de lege ferenda opatrenia na zvýšenie právnej istoty a efektívnosti konania pri rešpektovaní princípu spravodlivého procesu a osobitného postavenia nezastúpených procesných strán. Príspevok má vedome diskusný charakter a reaguje na judikatórne závery publikované pod č. R 9/2025, najmä na otázku hranice medzi koncentráciou konania a spravodlivým výsledkom sporu.
The article examines the requirements for the qualified and timely assertion of substantive-law defences in civil contentious proceedings, with a particular focus on the statute-of-limitations defence. It analyses the nature of factual allegations, the principle of concentration of proceedings, and the distinction between qualified and unqualified defences. It points to relevant case law that restricts the belated assertion of defences, especially at the appellate stage, and at the same time confronts this approach with the view that the prohibition of novelties under Section 366 of the Code of Civil Procedure does not extend to legal argumentation, but only to new factual allegations and evidence. The article proposes de lege ferenda measures to enhance legal certainty and procedural efficiency while respecting the principle of a fair trial and the specific position of unrepresented parties. The article is deliberately discussion-oriented and responds to the judicial conclusions published as R 9/2025, in particular to the question of where the boundarylies between procedural concentration and a fair outcome of the dispute.
VYHNÁLIK, D.: Keď námietka premlčania nestačí: diskusné poznámky k (ne)kvalifikovanej procesnej obrane v civilnom sporovom konaní; Justičná revue, 78, 2026, č. 3, s. 284 - 294.
Kľúčové slová:
námietka premlčania, koncentrácia konania, civilné právo, procesná obrana, právna istota.
Key words:
statute-of-limitations defence, concentration of proceedings, civil law, procedural defence, legal certainty.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Úvod
Úspech v civilnom procese závisí nielen od samotného nároku, ale aj od správneho a včasného využitia procesných prostriedkov útoku a obrany. Medzi najvýznamnejšie hmotnoprávne námietky patrí námietka premlčania, ktorej kvalifikované a včasné uplatnenie môže rozhodnúť o výsledku sporu.
1)
Prostriedky procesného útoku a obrany sú úkony strán konania, ktorými si uplatňujú alebo chránia svoje práva v civilnom súdnom konaní. Ich základná úprava sa nachádza v § 149 Civilného sporového poriadku ("CSP"), ktorý ako príklady uvádza návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky, skutkové tvrdenia a ich popretie. Tento výpočet nie je úplný (taxatívny), ale iba príkladný (demonštratívny), čo znamená, že medzi prostriedky procesného útoku a obrany patria aj ďalšie úkony, ktoré zákon výslovne nevymenúva. Cieľom týchto prostriedkov je umožniť stranám efektívne presadzovať svoje práva a zároveň zabezpečiť rýchly, hospodárny a spravodlivý priebeh súdneho konania.
Prostriedky procesného útoku a obrany sú podľa dôvodovej správy k CSP inštitútmi, ktoré vychádzajú najmä z nemeckého práva a z prác prof. Josefa Macura. Teto prostriedky sú úzko späté so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorá je založená na princípe formálnej pravdy a na koncentrácii konania - teda na tom, že procesné strany majú povinnosť predložiť všetky svoje tvrdenia a dôkazy v určitých fázach konania.
2)
Uplatňovanie týchto prostriedkov je viazané na zákonnú aj sudcovskú koncentráciu konania, pričom obidve strany sporu majú podľa zásady rovnosti strán (čl. 6 CSP) rovnaké možnosti ich použiť.
3)