JUDr. Andrej Poruban, PhD.

Príspevok za pomoci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ kriticky poukazuje na slovenskú hmotnoprávnu úpravu i súdnu prax, v intenciách ktorej zamestnanec nemá právo na náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok za obdobie od rozviazania pracovného pomeru do opätovného nastúpenia do zamestnania, ak sa preukáže, že s ním bol neplatne skončený pracovný pomer.

Príspevok sa pod vplyvom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-344/18 zaoberá pre slovenské právo netradičným právnym riešením, ktoré spočíva v rozdelení práv a povinností vyplývajúcich z jednej pracovnej zmluvy na pracovné pomery na kratší pracovný čas u viacerých nových zamestnávateľov.

Príspevok sa zaoberá praxou zamestnávateľov a súdov pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri používaní firemných platobných a tankovacích kariet.

Náhradná rodinná starostlivosť o dieťa môže mať podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov viacero podôb. Okrem výkonu v inštitucionalizovanom prostredí môže byť poskytovaná aj v profesionálnej náhradnej rodine, čiže v domácom prostredí zamestnanca zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, s ktorým má uzatvorenú pracovnú zmluvu.

Príspevok sa z pohľadu teórie a judikatúry venuje § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj "Zákonník práce" alebo "ZP"), pričom zohľadňuje poslednú novelu kódexu pracovného práva účinnú od 1. mája 2018. Okrem pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní sa zaoberá aj osobným spisom, ktorému je v zákone venovaná iba jediná stručná veta. Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o bezproblémové inštitúty, existujú praktické problémy vyplývajúce z nedostatočnej či nejasnej úpravy, ktorým sa odborná literatúra aj súdna prax dosiaľ nevenovali v dostatočnej miere. Situáciu neuľahčuje ani potreba komplementárnej aplikácie niektorých ďalších právnych predpisov.

Príspevok sa zaoberá organizáciou súdnej sústavy a vybranými odchýlkami od všeobecného sporového konania, ktoré majú prispieť k zrýchleniu a skvalitneniu práce súdov pri riešení pracovnoprávnych sporov po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovvý poriadok. Nová koncepcia pracovnoprávnych sporov spočíva v postavení zamestnanca, ktorý je zo sociálno-ekonomického hľadiska tradične považovaný za slabšiu (zmluvnú) stranu pracovnoprávneho vzťahu, pričom jeho znevýhodnenie možno badať aj pri predpokladanej nižšej miere orientácie v právnych záležitostiach.

Pracovný čas sa čím ďalej stáva spornejšou oblasťou pracovného práva a začína sa čoraz viac objavovať v rozhodovacej činnosti súdov. Po dlhotrvajúcich diskusiách o pracovnej pohotovosti dostal Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako "Súdny dvor") príležitosť rozšíriť svoju analýzu o reflexiu pracovného času zamestnancov bez stáleho alebo obvyklého pracoviska.