BARANCOVÁ, H.: COVID-19 a renesancia domáckej práce. Právny obzor, 103, 2020, č. 4, s. 243 - 257.
COVID-19 and renaissance homeoffice.
The current situation creates an optimal legal space for the renaissance of home office and telework for the coming years. The expansion of the material personal scope of home office and telework is fundamentally influenced by new technologies and the related digitization of work processes. A more massive expansion of the legal space for a broader understanding of home office and telework was also created by the abnormal situation associated with the coronavirus pandemics, to which the amendment to the Labour Code of 2.4.2020 responded. Author analyses the new labour law regulation of performing work from home under the influence of the coronavirus pandemics and, at the same time, she analyses the existing legal status of the general regulation of home office and telework provided in § 52 of the Labour Code. Through the analysis of foreign legal regulations as well as the anchoring of these institutes in the international law and in the EU law, she proposes ways to improve the legal model of home office and telework existing in the Slovak labour law regulation.Key words:
homeoffice, telework, working time, obstacles to work, occupational safety and health1. Renesancia domáckej práce a telepráce v súčasnosti
Zavádzanie nových technológií do výrobných a pracovných procesov
1)
prinieslo vznik širokého spektra nových foriem práce. Časť z nich sa vykonáva v rámci pracovnoprávnych vzťahov, iné formy majú skôr znaky podnikania. Tretiu kategóriu nových druhov a spôsobov prác predstavujú hybridné formy, ktoré nevykazujú všetky právne charakteristiky závislej práce, ale nie sú ani podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona.
Digitalizácia výrobných procesov, ako aj koronakríza priniesla mnoho nových pohľadov na vytvorenie podstatne širšieho právneho konceptu domáckej práce a telepráce, resp. práce z domácnosti zamestnanca.
Na novú právnu situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu zákonodarca reagoval novelou Zákonníka práce (ďalej aj ZP), a to zákonom č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonníka práce a niektoré iné zákony (ďalej aj novela ZP), a popri doterajšom právnom modeli výkonu domácej práce a telepráce v zmysle § 52 Zákonníka práce (ďalej len ZP) upravil aj model práce vykonávanej z domácnosti zamestnanca, ktorý na rozdiel od § 52 ZP má nielen odlišný právny základ, ale aj čiastočne odlišný obsah. Sám zákonodarca v dôvodovej správe konštatuje, že práca z domácnosti zamestnanca nie je domácou prácou a teleprácou v zmysle § 52 ZP. Zavedenie nového právneho modelu práce z domácnosti zamestnanca však nevylučuje uplatňovanie domáckej práce a telepráce v zmysle § 52 ZP, pretože uvedené dva modely nie sú navzájom v alternatívnom vzťahu. Novelou ZP zakotvená práca z domácnosti zamestnanca je právne koncipovaná popri doteraz platnému právnemu modelu domáckej práce a telepráce zmysle § 52 ZP. Masívne rozšírenie práce z domu vplyvom pandémie koronavírusu, či už podľa § 52 ZP alebo osobitne podľa novely ZP (§ 250b ods. 2 ZP) ako práce z domácnosti zamestnanca, vyžaduje z hľadiska potrieb aplikačnej praxe skúmať tieto právne modely atypickej práce nielen samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Skúmanie domáckej práce a telepráce v zmysle § 52 ZP a práce z domácnosti zamestnanca v zmysle § 250b ods. 2 ZP by malo v budúcnosti viesť zákonodarcu k vzájomnému zosúladeniu týchto právnych modelov tak, aby zodpovedali predovšetkým aplikačnej praxi nielen novým technológiám digitálnej práce, ale aj výnimočným situáciám verejného zdravia, a súčasne nevyvolávali závažnejšie interpretačné problémy.
Pri budúcej optimalizácii modelu práce z domu podľa § 250b ods. 2 ZP, resp. domáckej práce podľa § 52 ZP sa ponúka aj relatívne bohatá prax niektorých iných zahraničných právnych úprav, ako aj právny rámec úpravy týchto atypických foriem práce v medzinárodnom pracovnom práve a v práve Európskej únie.
2)
Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 177 o práci doma/o domáckej práci (ďalej aj Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 177) pokrýva domáca práca nielen prácu doma, ale aj prácu, ktorá je vykonávaná kdekoľvek, a to buď doma, alebo na inom mieste, ktoré je iné ako pracovné miesto u zamestnávateľa a ktorej výsledkom sú produkt alebo služba požadovaná zamestnávateľom alebo tým, kto poskytuje vybavenie a materiál. Už uvedená relatívne široká právna charakteristika domácej práce pripúšťa, že jej predmetom nie je len výkon práce ako taký, ale aj výsledok práce, produkt alebo služba. To napovedá, že takáto práca by mohla byť podľa ZP vykonávaná aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Dohovor Medzinárodnej or