Akcesorita

Článok sa zaoberá zabezpečením budúcej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti. V právnej teórii a praxi sa možno stretnúť s dvomi rozličnými prístupmi k otázke okamihu vzniku záložného práva zabezpečujúceho budúcu pohľadávku, pričom rozpornosť týchto prístupov vychádza predovšetkým z odlišného ponímania zásady akcesority. Autorka v článku prezentuje názor, že na zásadu akcesority v tomto kontexte nemožno nazerať „čiernobielo“, a teda že sa buď absolútne uplatňuje alebo neuplatňuje. V prípade zabezpečenia budúcich pohľadávok určitého druhu si kladie otázku, či je to v zmysle právnej úpravy de lege lata vôbec možné. The paper deals with the securing of a future claim by lien on real estate. In legal theory and practice, two different approaches can be encountered to the question of the moment of the creation of the lien securing the future claim, while the contradiction of these approaches is based primarily on a different understanding of the principle of accessory. In the paper, the author presents the opinion that the principle of accessory cannot be seen as “black and white” in this context, and that it is either absolutely applied or not applied. In the case of securing future claims of a certain type, the author asks herself whether it is at all possible under de lege lata legislation.

Predmetom tohto článku je úvaha autora nad akcesoritou záložného práva a jej negatívnych dopadoch pre prípady zabezpečenia budúcich pohľadávok. V slovenskej odbornej literatúre prevláda právny názor, podľa ktorého je záložné právo striktne akcesorické. Tieto právne názory sú podopreté, okrem iného, aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky. Keď sa však pozrieme za české luhy a háje, nezdajú sa byť argumenty o prísnej akcesorite záložného práva pre všetky prípady záložného práva už tak jednoznačné.