Mgr. Juraj Hudák, LL.M

Predmetom tohto článku je úvaha autora nad akcesoritou záložného práva a jej negatívnych dopadoch pre prípady zabezpečenia budúcich pohľadávok. V slovenskej odbornej literatúre prevláda právny názor, podľa ktorého je záložné právo striktne akcesorické. Tieto právne názory sú podopreté, okrem iného, aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky. Keď sa však pozrieme za české luhy a háje, nezdajú sa byť argumenty o prísnej akcesorite záložného práva pre všetky prípady záložného práva už tak jednoznačné.

Už dlhšie obdobie sa v oblasti práva obchodných spoločností diskutuje o tzv. konkurencii právnych foriem podnikania jednotlivých európskych právnych poriadkov. Ku konkurencii právnych foriem podnikania dochádza najčastejšie v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným. Hlavnou príčinou vzniku tejto konkurencie boli pomerne vysoké náklady (minimálna výška základného imania a pod.) na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným v niektorých európskych štátoch.