Návrh novely Občianskeho zákonníka

Analyzujeme návrh právnej úpravy výkladu ustanovení súkromného práva v pripravovanom novom Občianskom zákonníku a dôvodovú správu k nej. Upozorňujeme na nedostatočné vecné odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy v dôvodovej správe a na eventuálne hrozby vyplývajúce z použitia pojmov s pomerne neurčitým alebo nie všeobecne akceptovaným a ustáleným obsahom v rámci právnej úpravy výkladu ustanovení súkromného práva, pričom navrhovanú právnu úpravu v obsahovej rovine vnímame ako príliš vágnu.

"Nerozvinutosť a tiež zdanlivá harmonickosť platnej právnej úpravy tohto inštitútu nás nesmie mýliť, problémy na seba iste nenechajú dlho čakať."(Luboš Tichý) 1) Inštitút "spoločenskej zmluvy" patrí medzi klasické inštitúty súkromného práva, ktorého korene nachádzame (prinajmenšom) v rímskom práve. Rozsah odkazov na práce rímskych právnikov v druhom titule 17. knihy Digest nazvanom "Pro socio" nasvedčuje tomu, že inštitút "spoločenskej zmluvy" bol v praktickom živote starovekej rímskej spoločnosti zrejme pomerne frekventovane využívaný. Inštitút "spoločenskej zmluvy" poznal rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a tento inštitút poznalo aj uhorské obyčajové právo. V dôsledku tzv. recepčnej normy bol potom tento inštitút pochopiteľne známy aj československému právu. Po roku 1948 sa však začal proces, ktorý by sme azda mohli bez zveličovania nazvať procesom postupného "vytláčania" tohto inštitútu do okrajových sfér záujmu tak odbornej verejnosti, ako aj účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník z roku 1950") prekrstil predmetný inštitút na inštitút "zmluvy o združení" a zároveň právnu úpravu tohto inštitútu zjednodušil, a ideologicky prispôsobil "potrebám" danej doby. Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení už potom vôbec neupravoval inštitút "zmluvy o združení". Až zákonom č. 509/1991 Zb. bol do Občianskeho zákonníka opätovne zakotvený inštitút "zmluvy o združení", pričom právna úprava tohto inštitútu vychádza z Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sotva ju možno považovať za modernú a "dosahujúcu vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie". V tomto príspevku analyzujeme právnu úpravu inštitútu "zmluvy o združení" v návrhu veľkej novely Občianskeho zákonníka [ďalej aj "(N)OZ" alebo "návrh novely OZ"], ktorá bola predložená na verejnú diskusiu v októbri 2018. Svoje pripomienky k § 1470 až 1472 (N)OZ spravidla opierame o poukaz na riešenia zvolené v niektorých zahraničných právnych úpravách, a to najmä v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku.

Ministerstvo spravodlivosti SR ohlásilo 15. októbra 2018 začiatok prvej etapy rekodifikácie Občianskeho zákonníka a predložilo na neformálne pripomienkovanie návrh veľkej novelizácie Občianskeho zákonníka (ďalej len "návrh") spoločne s dôvodovou správou.1) Ambíciou predloženého návrhu je, zdá sa, zjednotenie záväzkovej úpravy pre občianske a obchodné vzťahy v spojení s nevyhnutnými zásahmi do všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Nemalá časť návrhu nepredstavuje iba precizáciu aktuálneho znenia účinnej úpravy a akési "očistenie od chýb", ale v niektorých častiach prináša celkom radikálny odklon od terajšieho stavu. Adekvátnou a pochopiteľnou reakciou je preto (podobne ako tomu bolo pri rekodifikačných prácach na občianskom práve azda vo všetkých príbuzných poriadkoch, menovite napríklad pri prácach na novom českom občianskom zákonníku) široká verejná diskusia odbornej verejnosti.

Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka v časti, v ktorej sa týka práva obchodných spoločností, neprináša nové riešenia ani odpovede na dlhodobo diskutované otázky v tejto oblasti. Naopak, v niektorých častiach namiesto riešenia problému rozširuje existujúce diskutované a doktrinálne, a aplikačne sporné riešenie vzťahujúce sa na kapitálové spoločnosti a aj na osobné obchodné spoločnosti.

Článok sa zaoberá vybranými zmenami v právnej úprave právneho vzťahu poistenia, ktoré prináša návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. (predložený na verejné pripomienkové konanie v októbri 2018). Účelom článku je identifikácia možných nedostatkov v týchto parciálnych oblastiach navrhovanej právnej úpravy a načrtnutie možnosti ich legislatívneho riešenia. Autor nehodnotí navrhovanú rekodifikáciu záväzkového práva en bloc ani nepodáva taxatívny prehľad všetkých podstatných zmien, ktoré sa v právnej úprave poistenia navrhujú.

Autorka sa v príspevku stručne vyjadruje k celkovému konceptu navrhovanej novely Občianskeho zákonníka, ktorý jeho tvorcovia označujú aj ako prvú fázu rekodifikácie súkromného práva v Slovenskej republike. Následne sa sústreďuje na návrh právnej úpravy nájmu, osobitne jeho všeobecnej časti.

Predmetom tohto príspevku je komparatívne posúdenie navrhovanej právnej úpravy dopravného, resp. transportného práva vo zverejnenom návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka. Príspevok porovnáva návrh zákona nielen s doterajšou úpravu matérie dopravných vzťahov tak, ako je obsiahnutá v § 760 až 773 Občianskeho zákonníka, v § 601 až 629 Obchodného zákonníka, ale aj s ostatnými predkladateľom označovanými prameňmi novej úpravy záväzkového práva.

Po novej úprave Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prišiel na rad aj Občiansky zákonník. V tomto prípade sa však nedočkáme nového predpisu, ale rozsiahlej novely, ktorej posledný paragraf má číslo 1579. Ide vskutku o významný počet nových ustanovení, a práve preto sa javí ako relevantná otázka, či uskutočnenie rozsiahlej novely namiesto nového kódexu je tá pravá cesta pre zavŕšenie rekodifikácie civilného práva na Slovensku Nie je v možnostiach jedného príspevku a ani v schopnostiach jedného autora v tak krátkom čase po ohlásení predloženého návrhu novely Občianskeho zákonníka priniesť ucelený pohľad na navrhované zmeny. Predpokladáme, že takýto náhľad bude skôr výsledkom spoločnej práce mnohých zainteresovaných subjektov. Ambíciou autorky preto nie je hodnotiť návrh ako celok, ale autorka svoju pozornosť zameria na niektoré časti, ktoré si, podľa nášho názoru, zaslúžia komentár. Dovoľte nám preto venovať sa v tomto článku niektorým aspektom úpravy dotýkajúcej sa spotrebiteľských právnych vzťahov.

Na vymedzenej ploche krátkeho článku máme záujem formulovať zopár diskusných poznámok k vybraným právnym inštitútom navrhovanej úpravy v Občianskom zákonníku, ktoré sú priamo na ochranu slabšej strany - spotrebiteľa alebo s ochranou spotrebiteľa v praxi úzko súvisia. Vychádzať budeme z praxe autorov, ktorí pôsobia v Národnej banke Slovenska, vykonávajúcej dohľad nad ochranou spotrebiteľa v oblasti finančného trhu. Pohľad na navrhovanú právnu úpravu je vykonaný preto optikou finančných služieb a finančného spotrebiteľa. Ctený čitateľ určite vie, že mnohé právne normy, ktoré pribudli za ostatné roky do Občianskeho zákonníka a sprísňovali pravidlá pre dodávateľov v spotrebiteľských vzťahoch, boli odpoveďou zákonodarcu na praktiky realizované práve v oblasti finančných služieb, najmä pri poskytovaní úverov a pôžičiek spotrebiteľom. Náš pohľad sa preto sústredí aj na otázku, či navrhovaná úprava vo veľkej novele Občianskeho zákonníka reaguje na prax spotrebiteľských zmlúv a či ponúka riešenia na otázky, ktoré opakovane v tejto praxi vznikajú. V článku sa budeme venovať navrhovanej úprave písomnej formy právnych úkonov vo väzbe na aktuálny spôsob ponúkania finančných služieb spotrebiteľom, novej úprave obchodných podmienok, pristavíme sa pri vzťahu štandardných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv a pozrieme sa na niekoľko vybraných otázok, ktoré vznikajú v úprave spotrebiteľskej zmluvy, a na to, čo sa v súčasnosti nachádza v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Príspevok stručne analyzuje navrhovanú úpravu odporovateľnosti v návrhu novely Občianskeho zákonníka. Tú považuje sám predkladateľ za natoľko významnú, že ju ako príklad pozitívnej zmeny uvádza už vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Cieľom príspevku je však poukázať na to, že napriek viacerým pozitívnym zmenám zostáva navrhovaná úprava verná doterajšej nepraktickej koncepcii uplatňovania odporovateľnosti. Okrem toho sa kritike podrobujú nepresne prevzaté úpravy zo zahraničných vzorov, ich nedotiahnuté koncepčné zasadenie do navrhovanej úpravy a v konečnom dôsledku aj nepresné formulácie navrhovaných ustanovení. Zároveň sa však príspevok pokúša konštruktívne navrhnúť nové, vhodnejšie formulácie nových ustanovení.

Kogentnosť alebo dispozitívnosť právnych noriem je jednou z najzásadnejších otázok súkromného práva. Pochopiteľne, v civilizovanom svete zrejme panuje zhoda na tom, že princíp dispozitívnosti právnej úpravy ako reflexia privátnej autonómie je základným kameňom, priam definičným prvkom súkromného práva. Ide pritom o problém, ktorý je tak z doktrinálneho pohľadu, ako aj legislatívno-technicky jedným z najzložitejších. Zároveň je však táto otázka i na tunajšie pomery doktríny súkromného práva hmotného teoreticky podrobne prepracovaná. Návrh novelizácie Občianskeho zákonníka má ambíciu súčasnú koncepciu dispozitívnosti a kogentnosti zásadne preformulovať. Dôvodová správa k takej závažnej problematike má len sedem viet, a preto vyvoláva viac otázok ako odpovedí. Tento príspevok by mal na niektoré z nich poukázať v snahe prispieť k debate o predloženom návrhu.