JUDr. Alexander Bröstl ml.

Príspevok 1) je fúziou poznatkov z domácej doktríny a aplikačnej praxe a z právnych úprav Nemecka a Rakúska, v ktorých sa moderná úprava predbežnej či dočasnej súdnej ochrany zrodila a spolu so švajčiarskou úpravou obsahujú viacero inšpiratívnych podnetov pre vylepšenie ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach. Keďže, podľa nášho názoru, na Slovensku prevažuje názor, že neodkladné opatrenia slúžia na ochranu žalobcu, do ktorého práv či záujmov žalovaný zasahuje, na viacerých miestach poukazujeme na jednostrannosť takéhoto pohľadu a zameriavame sa na posilnenie ochrany žalovaného, zvlášť v prípadoch, ak žalobcov návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nie je vedený s dobrým úmyslom.

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

Názov príspevku môže znieť prekvapivo, avšak v roku 2021 bola pripravovaná novela Civilného sporového poriadku, ktorá plánovala presunúť konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie konania, pri ktorých z hmotného práva vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, do Civilného mimosporového poriadku. Nielen táto legislatívna iniciatíva svedčí o tom, že špecifikám tejto skupiny konaní nemusí rámec klasického civilného sporu celkom dobre vyhovovať. Nasledujúcim textom sa pokúsime prispieť do diskusie, či a v akej miere sú pravidlá sporového konania vyhovujúce aj pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

"Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov."

Predmetom príspevku je analýza § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej aj "zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov" alebo "ZNPP") obsahujúceho osobitný dôvod ukončenia zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzke podniku, založený na podstatných zmenách v štruktúre nájomcu. Príspevok je súčasne malým úvodom do sveta change of control klauzúl, v typickom prípade zmluvných dojednaní, ktoré oprávnenej strane priznávajú právo ukončiť záväzkový vzťah z dôvodu podstatných zmien vo vnútorných pomeroch zmluvného partnera.

Milí poslucháči, dnešnú podvečernú hodinku Vás budeme sprevádzať hudobnými hitmi, z ktorých sa každý iným spôsobom dotýka rozličných právnických tém. Pridajte hlasitosť, zrelaxujte a vychutnávajte si pestrý žánrový mix skladieb...

Poznámka na úvod: všetky časti nasledujúceho textu, ktoré sú napísané kurzívou, boli vytvorené jazykovým modelom s umelou inteligenciou (ChatGPT). Problémom by pre neho nebolo napísať celý úvodník, súdne rozhodnutie ­zatiaľ skôr áno.

V príspevku sa zameriavame na hľadanie významu doložky „ako stojí a leží“ v právnej úprave a aplikačnej praxi. Základnou otázkou, ktorú chceme zodpovedať, je, či sa táto doložka vzhľadom na § 501 OZ môže použiť iba pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj pri prevode inak vymedzených vecí.

V debatách o vadách právnych úkonov je veľmi populárny argument o princípe preferencie ich platnosti. Často bez toho, aby boli bližšie pomenované jeho pramene alebo pravidlá aplikácie. Príspevok sumarizuje súčasné judikatorné a legislatívne východiská a poukazuje na viaceré aspekty, ktoré si hlbšiu diskusiu tak vyžadujú, ako aj zasluhujú.

Panuje všeobecná zhoda o tom, že jedným zo základných atribútov platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Článok sa na modelovom prípade prevodu nehnuteľnej veci počas trvania dispozičného zákazu nariadeného neodkladným opatrením venuje viacerým argumentom odznievajúcim v diskurze o platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore so súdnym zákazom.

Nenápadná, no podstatná zmena v rámci rekodifikácie civilného procesu priniesla spolu s medzitýmnym rozsudkom, ako sme ho poznali doteraz, aj jeho nový variant. Obidve podoby medzitýmneho rozsudku sú priblížené v historickom a komparatívnom kontexte a sú načrtnuté niektoré otázky, ktorých zodpovedanie si nová právna úprava nevyhnutne bude vyžadovať.

Nájom poľnohospodárskych pozemkov je právnickou obcou nezaslúžene opomínanou kapitolou záväzkového práva a namieste je požiadavka, aby neušiel záujmu rekodifikátorov súkromného práva. Príspevok pred hľadaním detailných riešení nedostatkov súčasnej právnej úpravy uprednostňuje ich zosumarizovanie s načrtnutím všeobecných východísk prípadných zmien.

Pre prax udeľovania plnomocenstiev právnickými osobami načrtli najvyššie slovenské a české súdne inštancie výrazné limity. V rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky sa objavil právny názor o absolútnej neplatnosti generálneho plnomocenstva udeleného právnickou osobou. Najvyšší súd Českej republiky opakovane zdôraznil, že plnomocenstvo udelené právnickou osobou prostredníctvom viacerých spoločne konajúcich členov kolektívneho štatutárneho orgánu jednému z týchto členov nie je platné. Príspevok otvára diskusiu k jednotlivým argumentom, o ktoré je v týchto prípadoch neplatnosť ustanovenia zmluvného zástupcu opieraná.