Príspevok
1)
je fúziou poznatkov z domácej doktríny a aplikačnej praxe a z právnych úprav Nemecka a Rakúska, v ktorých sa moderná úprava predbežnej či dočasnej súdnej ochrany zrodila a spolu so švajčiarskou úpravou obsahujú viacero inšpiratívnych podnetov pre vylepšenie ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach. Keďže, podľa nášho názoru, na Slovensku prevažuje názor, že neodkladné opatrenia slúžia na ochranu žalobcu, do ktorého práv či záujmov žalovaný zasahuje, na viacerých miestach poukazujeme na jednostrannosť takéhoto pohľadu a zameriavame sa na posilnenie ochrany žalovaného, zvlášť v prípadoch, ak žalobcov návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nie je vedený s dobrým úmyslom.1. Úvod
Poskladať mozaiku toho, ako autori rekodifikácie nad neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami pri jej príprave uvažovali, dokážeme len čiastočne.
2)
Desaťročné jubileum účinnosti je vždy dobrou príležitosťou pre bilancovanie novej právnej úpravy, v rámci ktorej neodkladné a zabezpečovacie opatrenia nahradili predbežné opatrenia, a zároveň dostatočným časovým úsekom pre hodnotenie rekodifikačného úsilia.
Tvorcom novej legislatívy sa podarilo priniesť pozitívnu koncepčnú zmenu, a to najmä rozdelením opatrení na dva typy (neodkladné a zabezpečovacie opatrenia); jednoznačne si myslíme, že zabezpečovacie opatrenia predstavujú efektívny nástroj ochrany veriteľov, ktorý zároveň do sféry dlžníka zasahuje miernejšie ako predbežné opatrenie zakazujúce dispozície s majetkom. Už trochu kritickejšie môže byť vnímané potlačenie dočasnosti ochrany pri neodkladných opatreniach, na ktoré nie je naviazané konanie vo veci samej;
3)
k tejto problematike sa vyjadrujeme v samostatnej kapitole. Celkovo však platí, že rekodifikátori priniesli pre prax vydarený a užitočný posun a o vynovenej podobe opatrení nemuseli mať pochybnosti pred desiatimi rokmi a ani dnes; inak ako Franz Klein, ktorý sa na prelome 19. a 20. storočia k vtedy prijatej novej podobe týchto inštitútov vyjadroval skepticky a neodkladné opatrenia
4)
nepovažoval za pevnú súčasť inventára právnych prostriedkov ochrany a vyslovoval nad ich využívaním pochybnosti.
5)
Oboznámenie sa so zahraničnými právnymi úpravami ukazuje, že stále existuje priestor na vylepšenia. Inšpiráciu čerpáme z nemeckej, rakúskej a švajčiarskej úpravy z dôvodu, že predovšetkým Rakúsko a Nemecko možno považovať za kolísku dnešného ponímania neodkladných opatrení. Švajčiarsko je pre nás zaujímavé tým, že má novú právnu úpravu z roku 2008, účinnú od roku 2011, a môže nám ukázať, ako nad neodkladnou súdnou ochranou zákonodarca rozmýšľa na začiatku 21. storočia.
6)
Samostatným dôvodom pre komparáciu s uvedenými krajinami je tiež to, že predobrazom pre rekodifikovanú podobu neodkladných a zabezpečovacích opatrení bola práve nemecká právna úprava, čo autori sporového kódexu priznávajú;
7)
odkaz na spôsob vyriešenia kľúčovej otázky v nemeckom zákonodarstve bol použitý ako argument v jednom z rozhodnutí Ústavného súdu SR k zabezpečovacím opatreniam.
8)
2. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenie ako nástroj zneužitia práva
V našej právnej praxi sú neodkladné a zabezpečovacie opatrenia vnímané ako nástroj slúžiaci výlučne na ochranu žalobcu pred konaním žalovaného,
9)
typicky pred jeho potenciálnymi špekulatívnymi či až podvodnými úkonmi, alebo iným konaním, pričom sa automaticky predpokladá žalobcov dobrý úmysel. Teória i prax vnímajú neodkladné opatrenia ako nástroj, s ktorým je spojený aspekt prekvapivosti spočívajúci v tom, že žalovaný má byť uznesením "zaskočený", aby pred jeho nariadením nemal možnosť zmariť jeho účinky faktickým (skrytie veci, jej fyzické znehodnotenie) alebo právnym konaním (prevodom, zaťažením právami tretích osôb).
Vynaliezavosť podnikateľských subjektov, ale aj súkromných osôb však nepozná hranice a neodkladné i zabezpečovacie opatrenia sa môžu stať aj útočnou zbraňou s ničivými následkami. Z praxe sú známe prípady, keď sa žalobca pokúša práve prostredníctvom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia donútiť svojho obchodného konkurenta k určitému správaniu, snaží sa "zablokovať" jeho majetok z dôvodu vylepšenia si vyjednávacej pozície či presadenia svojich nárokov, alebo v najhoršom prípade na účely poškodenia činnosti a reputácie žalovaného. Možno spomenúť neodkladné opatrenia, ktorými súdy vylúčili poľnohospodárske podniky z užívania výmery o stovkách hektárov poľnohospodárskej pôdy, nariadili dodávky energií na priemyselné účely v situácii, keď bola dôvodná pochybnosť o zmluvnom nároku na dodávky; neraz je tiež navrhované zabezpečovacie opatrenie viažuce sa na dubiózne pohľadávky. Hlavne v období tesne po účinnosti sporového kódexu sa navyše stávalo, že v týchto situáciách boli nariaďované neodkladné opatrenia na trvalú úpravu pomerov.
Samozrejme, vhodná a primeraná ochrana záujmov žalovaného v konaní o neodkladných a zabezpečovacích opatreniach nemá svoje miesto iba pri tých návrhoch, ktoré žalobca podáva s motívom žalovanému uškodiť, ale v každom jednom takomto konaní, keďže pozícia žalovaného je sťažená tým, že sa rozhoduje zrýchlene, bez dokazovania a v zásade len na základe písomností predložených súdu žalobcom a často bez poznania stanoviska žalovaného.
3. Informovanosť žalovaného o podanom návrhu na nariadenie opatrenia
V typickom prípade žalovaný môže tušiť, že voči nemu niekto z jeho susedov, obchodných partnerov či konkurentov pripravuje neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, spravidla mu totiž bude predchádzať vyostrenejšia situácia či písomná komunikácia strán (výzva na zdržanie sa určitého konania a po