Zabezpečovacie opatrenie

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 23. apríla 2024 zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky záložné právo na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1. a...

Úvod Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému...

Autor sa v príspevku venuje implementácii inštitútu zabezpečovacieho opatrenia do civilného procesu. Zdôrazňuje najmä potrebu ekonomického a praktického pohľadu na právne pravidlá, ktoré jeho aplikáciu ovplyvňujú. Naznačuje množstvo otázok, ktoré jeho spájanie so záložným právom vyvoláva. Zabezpečovacie opatrenia zároveň porovnáva s podobnými inštitútmi v nemeckom a švajčiarskom práve. Nastoľuje otázku posudzovania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ako zabezpečovacieho opatrenia na účely insolvenčných konaní. Argumentáciou dospieva k záveru, že zabezpečovacie opatrenie sa na insolvenčnej podstate dlžníka voči iným veriteľom nepresadzuje.

Anotácia Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu záložného práva k nehnuteľnosti ako zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo zriadené postupom súdu podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Osobitnú pozornosť venujú autori forme zápisu tohto záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a vplyvu rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako zabezpečovacieho opatrenia na vkladové konanie, ktoré začalo skôr, ako bolo okresnému úradu doručené toto rozhodnutie súdu. Autori sa taktiež zamýšľajú nad otázkami zániku a výmazu uvedeného záložného práva k nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností.

Anotácia Autorka analyzuje právnu povahu úkonov orgánov, ktorých funkciou je zabezpečiť plnenie úloh verejnej správy. Predmetné úkony, napriek tomu že plnia spoločný cieľ, majú rôznu právnu povahu. Tá umožňuje aj ich kategorizáciu. Autorka rozlišuje zabezpečovacie úkony, zabezpečovacie opatrenia a procesnoprávne sankcie. Cieľom príspevku je vysvetliť právnu povahu, funkcie procesnoprávnych sankcií, ich odlišnosti a predovšetkým pripomenúť princípy, ktoré by mal rešpektovať nielen zákonodarca, ale aj orgán verejnej správy pri interpretácii platnej úpravy a jej aplikácii. Annotation The author analyzes the legal nature of the acts of bodies whose function is to ensure the fulfillment of public administration tasks. These acts although pursuing a common objective, are of a different legal nature. It also allows their categorization. The author distinguishes between precautionary measures, precautionary measures and procedural sanctions. The aim of the paper is to explain the legal nature, functions of procedural sanctions, their differences and, above all, to remind the principles that should be respected not only by the legislator but also by the public administration authority when interpreting the current regulation and its application.

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

Autori sa v článku zaoberajú osobitným aspektom inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktorým je podľa nich ich osobný charakter. Hoci sa tento znak v právnej teórii a praxi v súvislosti s predbežnými opatreniami podľa predchádzajúcej právnej úpravy vôbec nespomína, autori na podklade konkrétneho prípadu z rozhodovacej činnosti súdov argumentujú v prospech osobného charakteru týchto opatrení nielen v tomto prípade, ale aj všeobecne pri tomto procesnom inštitúte. Rozoberajú pritom konkrétne otázky a situácie, ktoré v praxi nastávajú po smrti fyzickej osoby a zániku právnickej osoby, voči ktorým bolo neodkladné a zabezpečovacie opatrenie nariadené a čiastočne aj prípady zániku navrhovateľa týchto opatrení v súvislosti s prijatým Civilným sporovým poriadkom.