Anotácia
Autorka analyzuje právnu povahu úkonov orgánov, ktorých funkciou je zabezpečiť plnenie úloh verejnej správy.
Predmetné úkony, napriek tomu že plnia spoločný cieľ, majú rôznu právnu povahu. Tá umožňuje aj ich kategorizáciu. Autorka rozlišuje zabezpečovacie úkony, zabezpečovacie opatrenia a procesnoprávne sankcie.
Cieľom príspevku je vysvetliť právnu povahu, funkcie procesnoprávnych sankcií, ich odlišnosti a predovšetkým pripomenúť princípy, ktoré by mal rešpektovať nielen zákonodarca, ale aj orgán verejnej správy pri interpretácii platnej úpravy a jej aplikácii.
Annotation
The author analyzes the legal nature of the acts of bodies whose function is to ensure the fulfillment of public administration tasks.
These acts although pursuing a common objective, are of a different legal nature. It also allows their categorization. The author distinguishes between precautionary measures, precautionary measures and procedural sanctions.
The aim of the paper is to explain the legal nature, functions of procedural sanctions, their differences and, above all, to remind the principles that should be respected not only by the legislator but also by the public administration authority when interpreting the current regulation and its application.
Kľúčové slová
zabezpečovací úkon, zabezpečovacie opatrenie, procesnoprávna sankcia, poriadková pokuta
Key words
assurance act, assurance measure, procedural sanction, procedural fine
Úvod
V správnom práve sa možno stretnúť s reguláciou špeciálnych právnych inštitútov, ktoré majú rovnaký cieľ. Ním je
zabezpečiť plnenie úloh verejnej správy do budúcnosti
. Právna teória ich preto vzhľadom na ich právnu funkciu nazýva
inštitútmi zabezpečovacej povahy
.Predmetná skupina úkonov vrchnostenskej povahy s identickou právnou funkciou nemá jednotnú úpravu. Je rozptýlená v osobitných zákonoch.
Právomoc nariaďovať a vykonávať takéto úkony majú len tie orgány/vykonávatelia verejnej správy a osoby so statusom verejného činiteľa, ktorým ju explicitne ustanovuje zákon (napr. príslušník obecnej polície podľa § 5 ods. 1 zákona SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov).
Tieto úkony sú adresované súkromným osobám a len výnimočne aj orgánom verejnej správy (pozri § 24 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov).
To, čo ich odlišuje od iných druhov správnych úkonov s
právotvorným účinkom
je, že samé sú
nástrojom, nie cieľom
výkonu úloh verejnej správy. Najčastejšie fungujú ako "medzičlánok" v reťazci úkonov verejnej správy.Ak sa vydávajú formou
rozhodnutia
, buď úplne chýba procesnoprávna úprava postupu (poriadkové opatrenia) alebo osobitný zákon v tejto súvislosti ustanovuje špeciálne pravidlá.Nejde o
rozhodnutia vo veci samej
, ale o rozhodnutia ohľadne čiastkových záležitostí týkajúcich sa prebiehajúceho správneho konania, správnej exekúcie, kontroly, dohľadu či dozoru. Z tohto dôvodu ich aj súdna judikatúra označuje za
rozhodnutia procesnoprávnej povahy
. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na možnosť preskúmania takýchto úkonov v rámci správneho súdnictva, keďže nimi môžu byť
priamo dotknuté
práva alebo právom chránené záujmy fyzickej osoby a právnickej osoby vo verejnej správe.Pokiaľ majú formu
faktického pokynu
, chýba procesnoprávna regulácia postupu orgánu.Inštitúty zabezpečovacej povahy napriek ich jednotiacemu cieľu predstavujú rôznorodú skupinu správnych úkonov s
odlišnými právnymi vlastnosťami
.Patria do nej:
-
zabezpečovacie úkony,
-
zabezpečovacie opatrenia,
-
procesnoprávne sankcie.
V predpisoch správneho práva sú upravené dva druhy procesnoprávnych sankcií. Sú nimi: