V debatách o vadách právnych úkonov je veľmi populárny argument o princípe preferencie ich platnosti. Často bez toho, aby boli bližšie pomenované jeho pramene alebo pravidlá aplikácie. Príspevok sumarizuje súčasné judikatorné a legislatívne východiská a poukazuje na viaceré aspekty, ktoré si hlbšiu diskusiu tak vyžadujú, ako aj zasluhujú.
1. Úvod
V pasážach týkajúcich sa preferencie platnosti právneho úkonu v komentári k Občianskemu zákonníku J. Gyarfáš pripomína, že "
v judikatúre slovenských a (českých) súdov možno v niektorých prípadoch, žiaľ, pozorovať tendenciu ,ľahkovážne' judikovať absolútnu neplatnosť právnych úkonov".
1)
Do protikladu k takémuto prístupu je postavený princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktorý sa do širšieho povedomia dostal vďaka rozhodnutiam ústavného súdu. Hoci sa v týchto prípadoch záchrancom pred formalistickým posudzovaním právnych úkonov musel stať až ústavný súd, možno vysloviť presvedčenie, že dnes je uprednostňovanie platnosti právnych úkonov v najširšom slova význame pevnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.V článku je popri analyzovaní súdnych rozhodnutí skúmaná súčasná právna úprava, ako aj rekodifikačné výstupy, a to s cieľom preskúmať, čo je obsahom tohto princípu, aké je jeho postavenie v právnom poriadku a aké sú pravidlá jeho aplikácie.
2. Preferencia platnosti právnych úkonov v súdnej praxi
2.1 Judikatúra slovenských súdov
Z dvoch rozhodnutí Ústavného súdu SR z roku 2008, ktoré sa v súvislosti s preferenciou platnosti právnych úkonov citujú najčastejšie, sa jej venuje predovšetkým nález sp. zn. I. ÚS 242/07-29 z 3.7.2008. V rámci kritiky prílišného formalizmu pri výklade podstatných náležitostí zmluvy o budúcej zmluve ústavný súd postuloval dodnes veľmi často používané východiská:
"(...) Na základe toho právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (...) Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy SR taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim
." V druhom z uvedených rozhodnutí (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07-25 z 19.6.2008) sa súd prakticky vôbec nezaoberal platnosťou či neplatnosťou právneho úkonu, ale výkladovým pravidlom
contra proferentem
; aj vo vzťahu k preferencii platnosti za zmienku stojí táto časť odôvodnenia:
"Pri výklade právnych úkonov je nepísaným právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiadny normotvorca nezamýšľa dať ním tvorenému aktu neurčité, absurdné alebo nerozumné, a tým vlastne aj neplatné (čo aj čiastočne) dôsledky. A[k] výklad zmluvy vedie z pohľadu strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, treba sa im vyhnúť inou aplikáciou príslušných ustanovení. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť hlavne takému výkladu, ktorý je pochybný, hlavne s ohľadom na problematické dôsledky, ku ktorým vedie."
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014-77 z 28.4.2014 významne prispel do diskusie o tzv. technickej jednote zmluvy a jej príloh,
2)
resp. neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie technického prepojenia zmluvy a jej príloh, osobitne v prípade zmlúv o prevode nehnuteľností. Súd prijal záver, že nedostatky v technickej jednote (v danom prípade absencia pripojenia geometrického plánu) nevedú k neplatnosti právneho úkonu. Pri formulovaní záverov ústavný súd vychádzal z uvedených rozhodnutí a princíp preferencie platnosti právneho úkonu opísal identickým spôsobom ako v náleze po