Alexander ml. Bröstl

Poznámka na úvod: všetky časti nasledujúceho textu, ktoré sú napísané kurzívou, boli vytvorené jazykovým modelom s umelou inteligenciou (ChatGPT). Problémom by pre neho nebolo napísať celý úvodník, súdne rozhodnutie ­zatiaľ skôr áno.

V príspevku sa zameriavame na hľadanie významu doložky „ako stojí a leží“ v právnej úprave a aplikačnej praxi. Základnou otázkou, ktorú chceme zodpovedať, je, či sa táto doložka vzhľadom na § 501 OZ môže použiť iba pri prevode vecí určených v súhrne alebo aj pri prevode inak vymedzených vecí.

V debatách o vadách právnych úkonov je veľmi populárny argument o princípe preferencie ich platnosti. Často bez toho, aby boli bližšie pomenované jeho pramene alebo pravidlá aplikácie. Príspevok sumarizuje súčasné judikatorné a legislatívne východiská a poukazuje na viaceré aspekty, ktoré si hlbšiu diskusiu tak vyžadujú, ako aj zasluhujú.

Panuje všeobecná zhoda o tom, že jedným zo základných atribútov platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Článok sa na modelovom prípade prevodu nehnuteľnej veci počas trvania dispozičného zákazu nariadeného neodkladným opatrením venuje viacerým argumentom odznievajúcim v diskurze o platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore so súdnym zákazom.

Nenápadná, no podstatná zmena v rámci rekodifikácie civilného procesu priniesla spolu s medzitýmnym rozsudkom, ako sme ho poznali doteraz, aj jeho nový variant. Obidve podoby medzitýmneho rozsudku sú priblížené v historickom a komparatívnom kontexte a sú načrtnuté niektoré otázky, ktorých zodpovedanie si nová právna úprava nevyhnutne bude vyžadovať.

Nájom poľnohospodárskych pozemkov je právnickou obcou nezaslúžene opomínanou kapitolou záväzkového práva a namieste je požiadavka, aby neušiel záujmu rekodifikátorov súkromného práva. Príspevok pred hľadaním detailných riešení nedostatkov súčasnej právnej úpravy uprednostňuje ich zosumarizovanie s načrtnutím všeobecných východísk prípadných zmien.

Pre prax udeľovania plnomocenstiev právnickými osobami načrtli najvyššie slovenské a české súdne inštancie výrazné limity. V rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky sa objavil právny názor o absolútnej neplatnosti generálneho plnomocenstva udeleného právnickou osobou. Najvyšší súd Českej republiky opakovane zdôraznil, že plnomocenstvo udelené právnickou osobou prostredníctvom viacerých spoločne konajúcich členov kolektívneho štatutárneho orgánu jednému z týchto členov nie je platné. Príspevok otvára diskusiu k jednotlivým argumentom, o ktoré je v týchto prípadoch neplatnosť ustanovenia zmluvného zástupcu opieraná.