Panuje všeobecná zhoda o tom, že jedným zo základných atribútov platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Článok sa na modelovom prípade prevodu nehnuteľnej veci počas trvania dispozičného zákazu nariadeného neodkladným opatrením venuje viacerým argumentom odznievajúcim v diskurze o platnosti právneho úkonu uskutočneného v rozpore so súdnym zákazom.
1. Úvod
K platnosti prevodu veci uskutočnenému v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením je dnes v Českej republike možné podať jediné stanovisko, čo je dané tým, že Občiansky súdny poriadok po svojej novelizácii v roku 2005
1)
v § 76f ustanovuje:
"(1) Právní jednání, které bylo učiněno tím, pro něhož je výrok vykonatelného usnesení o nařízení předběžného opatření závazný, je neplatné, jestliže jím byla porušena povinnost uložená vykonatelným usnesením o nařízení předběžného opatření. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. (2) Bylo-li účastníku předběžným opatřením uloženo, aby nenakládal s určitou nemovitou věcí, pozbývá návrh na vklad práva týkajícího se této nemovité věci, o němž dosud nebylo příslušným orgánem pravomocně rozhodnuto, své právní účinky; to platí i tehdy, jestliže účastník učinil právní jednání týkající se nemovité věci dříve, než se usnesení o nařízení předběžného opatření stalo vykonatelným."
Neplatnosť je, ako naznačuje citované znenie procesného kódexu, koncipovaná ako absolútna.
2)
Obdobná právna úprava sa na Slovensku nenachádzala v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj "OSP"), nepriniesol ju Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP") ani iný predpis procesného práva. Neplatnosť ako explicitne pomenovanú sankciu pre právny úkon uskutočnený v rozpore so súdnym alebo úradným zákazom nenájdeme ani v normách hmotného práva. Príkladom pre hmotnoprávny predpis upravujúci následky uskutočnenia právneho úkonu v rozpore so súdnym či úradným zákazom, ku ktorému sa v tomto texte budeme opakovane vracať, je nemecký občiansky zákonník (ďalej aj "BGB").
3)
Ďalšia nášmu prostrediu blízka úprava, rakúska, obsahuje úpravu neodkladných opatrení v exekučnom poriadku spolu s následkami porušenia dispozičného zákazu nariadeného súdom prostredníctvom dočasného opatrenia (
einstweilige Verfügung
).
4)
V slovenskom právnom prostredí táto téma zarezonovala viackrát. Popri rôznorodých rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktorým sa venujeme v samostatnej časti, si ju v odbornej spisbe všímajú viacerí autori. V roku 2005 sa R. Ďurana a M. Kubinec
5)
prihovárajú za absolútnu neplatnosť právneho úkonu uskutočneného v rozpore s predbežným opatrením, a to z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), resp. pre nemožnosť plnenia podľa § 37 OZ. R. Jakubáč v príspevku z roku 2018
6)
zastáva názor, že právny úkon má ostať v takýchto prípadoch platný a kritizuje závery ďalej uvádzaného rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Najpodrobnejší domáci komentár k § 39 OZ polemiku o vplyve súdneho zákazu na platnosť právneho úkonu spomína,
7)
no nevyslovuje konečné stanovisko. Naopak, rezultát či rozbor problematiky neobsahuje monografia k zabezpečovacím prostriedkom v civilnom procese
8)
ani komentár k Civilnému sporovému priadku v časti o právnej úprave neodkladných opatrení.
9)
Širšie spektrum čiastkových argumentov zaznieva aj v debate na portáli lexforum.sk.
10)
Zámerom príspevku je detailnejšie analyzovať jednotlivé názory, ktoré sa v debatách vynárajú, ako aj priblížiť ďalšie aspekty tejto témy. Vzorový prípad, s ktorým budeme v príspevku pracovať, je neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP,
11)
ktorým sa zakazuje s konkrétnou nehnuteľnosťou nakladať, najmä ju prevádzať, zaťažovať vecnými či záväzkovými právami.
12)
V praxi ide o veľmi rozšírený nástroj využívaný napríklad v sporoch o určenie vlastníckeho práva či nárokoch z predkupného práva (ako prevencia pred ďalším scudzovaním nehnuteľnosti, a teda prípadným marením, resp. predlžovaním súdneho sporu),
13)
alebo pri vymáhaní peňažných nárokov, keď existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k fraudulóznemu konaniu dlžníka; od účinnosti Civilného sporového poriadku bude takýto postup skôr výnimkou (uplatní sa napr. vtedy, ak má byť blokovaný ďalší prevod nehnuteľnosti, ktorá je napadnutá odporovacou žalobou), keďže v týchto prípadoch bude veriteľ musieť prednostne siahnuť po zabezpečovacom opatrení.
14)
V príspevku budeme zohľadňovať okamih vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, a to z toho hľadiska, či k nej došlo pred uzavretím scudzovacej zmluvy (a logicky pred začatím konania o návrhu na vklad) alebo až po jej uzavretí, avšak pred podaním návrhu na vklad, resp. v priebehu vkladového konania, skôr ako v ňom bude rozhodnuté.
15)