Ochrana cestujúcich leteckou dopravou v práve Európskej únie

The protection of air passenger rights is one of the key policy areas of the European Union, which aims to ensure a high level of consumer protection, mobility of citizens and equal access to transport services across Member States. The article presents the particular rules of Union law that apply in this area and clarifies their meaning through the relevant case law of the Court of Justice.

Key words: passenger protection, air traffic, European Union law, case law of the Court of Justice

Letecká doprava jednoznačne patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim spôsobom prepravy osôb v Európskej únii (ďalej len "Únia" alebo "EÚ"), pričom milióny jej občanov každoročne využívajú lety na krátke aj dlhé vzdialenosti. S rastúcim počtom cestujúcich úzko súvisí zvýšená potreba právnej ochrany záujmov cestujúcich v prípade nepriaznivých okolností, akými sú meškanie či zrušenie letov, alebo odmietnutie nástupu na palubu. Práve z tohto dôvodu vytvorila Únia komplexný právny rámec, ktorý zabezpečuje vysokú úroveň ochrany práv cestujúcich v leteckej doprave. Cieľom článku je prostredníctvom obsahovej analýzy relevantných medzinárodných zmlúv či úniových právnych predpisov, ako aj judikatúry Súdneho dvora poukázať na jednotlivé úniové pravidlá uplatňované v tejto oblasti a objasniť ich význam.

Základný právny rámec zodpovednosti leteckých spoločností za škody spôsobené cestujúcim vytvára Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, bežne označovaný ako Montrealský dohovor, ktorý bol uzavretý Európskym spoločenstvom (t. j. v súčasnosti EÚ). ¹⁾ Vzťahuje sa na každú prepravu nielen cestujúcich a ich batožiny, ale tiež nákladu, ktorá je vykonávaná lietadlami za odplatu. ²⁾ Pre cestujúcich v leteckej doprave je Montrealský dohovor významný najmä z dôvodu, že jednoznačne určuje zodpovednosť leteckých dopravcov za ich smrť alebo zranenie, ak nastali na palube lietadla alebo v priebehu nastupovania či vystupovania z neho. ³⁾ V prípade telesnej ujmy cestujúceho zakladá ich neobmedzenú zodpovednosť za škody nepresahujúce určitú výšku, pričom nárok na vyššiu náhradu škody priznáva osobám oprávneným na kompenzáciu vtedy, ak dopravca nepreukáže, že škoda nevznikla jeho pričinením. ⁴⁾

Podľa Montrealského dohovoru dopravcovia ďalej zodpovedajú za škody pri strate, zničení alebo oneskorení batožiny cestujúcich v čase, keď ju mali na starosti, ako aj za škody na nezapísanej batožine vrátane osobných vecí, ak táto vznikla ich zavinením či zavinením ich pracovníkov alebo agentov. ⁵⁾ Zodpovednosť prepravcov sa tiež vzťahuje na škody spôsobené omeškaním v leteckej preprave cestujúcich alebo ich batožiny v prípade, ak v konkrétnom prípade prepravca nedokáže, že on i jeho pracovníci či agenti podnikli všetky opatrenia, ktoré môžu byť odôvodnene požadované na zabránenie škody, prípadne že z jeho či ich strany takéto opatrenia nebolo možné vykonať. ⁶⁾ Vo všeobecnosti je dopravca úplne alebo čiastočne oslobodený od zodpovednosti ak preukáže, že škoda bola v určitej miere spôsobená nedbanlivosťou či iným protiprávnym činom alebo opomenutím osoby požadujúcej náhradu, prípadne osoby, od ktorej táto odvodzuje svoje práva. ⁷⁾

Na úrovni Únie boli príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru vykonané prostredníctvom nariadenia (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, ktoré navyše rozšírilo ich uplatňovanie aj na vnútroštátnu leteckú prepravu a ustanovilo niektoré dodatočné pravidlá. ⁸⁾ Čl. 3 ods. 1 tohto naradenia stanovuje, že [Únie]