Článok sa zaoberá oblasťou diplomacie, ktorá sa zdá byť jednou z najkontroverznejších, a to výsadami a imunitami, ako aj otázkou ich možného zneužívania. Cieľom je kriticky zhodnotiť problematiku diplomatických výsad a imunít, poukázať na ich možné zneužívanie a prostredníctvom prípadov z praxe analyzovať, do akej miery sú výsady a imunity zneužívané, a tiež aké mechanizmy sa na obmedzenie zneužívania využívajú. Článok zahŕňa argumentáciu o chýbajúcej homogénnej povahe mechanizmov, ktoré nastupujú po zneužití výsad a imunít, tak ako aj prierez rôznorodými medializovanými prípadmi zneužitia výsad a imunít, s dôrazom na rozmanitosť prípadov na základe ich geografického kontextu a skutkovej podstaty.
The article deals with an area of diplomacy that appears to be one of the most controversial, namely with privileges and immunities, as well as the question of their possible abuse. The aim is to critically evaluate the issue of diplomatic privileges and immunities and to analyze through cases the extent of the abuse of privileges and immunities and the mechanisms that are used to limit abuse. The article includes an argumentation about the lack of homogeneity in the mechanisms, that follows the abuse of privileges and immunities, as well as a cross-section of diverse media-reported cases of abuse of privileges and immunities, with an emphasis on the diversity of cases based on their geographical context and issues of fact.
Kľúčové slová: Diplomatické výsady a imunity, zneužívanie, možnosti obmedzovania zneužívania
Key words: Diplomatic privileges and immunities, the abuse, options for limiting abuse
Úvod
Dôležitosť diplomacie je nepochybná, predstavuje základný prostriedok výkonu zahraničnej politiky, prostredníctvom ktorého je aj v rámci nie plne konsenzuálneho prostredia možné nájsť spoločné riešenia, ktoré budú aspoň z časti prijateľné pre všetkých aktérov. Esenciálnou časťou diplomacie a právom každého suverénneho štátu je nadviazať a udržiavať diplomatické styky s inými štátmi,
ius legationis
, právo vysielať a prijímať zástupcov iných subjektov legačného práva.
1)
V prijímajúcej krajine sú diplomati považovaní za oči a uši
2)
vysielajúceho štátu, a nielen to. Bez nich by totiž krajiny stratili schopnosť svoje diplomatické vzťahy udržiavať.Ruka v ruke s rozmachom diplomacie sa vyvíjal aj koncept výsad a imunít, ktorý je považovaný za jeden z najdôležitejších pilierov diplomacie. Pojem diplomacia, pôvodne z gréčtiny, sa skladá zo slova
diploma
, znamenajúc dokument, ktorý zaručoval určité výsady. Aby mohla zahraničná politika štátu fungovať, zástupcovia disponujú výsadami a imunitami, ktoré umožňujú efektívny chod diplomatických misií. V diplomatickej praxi však dochádza k zneužívaniu výsad a imunít zo strany diplomatických zástupcov a aj napriek existujúcim prostriedkom na jeho zabránenie, zostáva táto otázka stále citlivou témou.Článok sa zaoberá vytýčením hlavnej úlohy výsad a imunít, ich potrebe, ako aj vybranými prípadmi zneužívania. Rovnako tak rozoberá možnosti, ku ktorým sa môžu štáty uchýliť v prípade, že dochádza k zneužívaniu týchto privilégií, aby tak dané konanie obmedzili a tiež odradili od prípadných potenciálnych zlyhaní.
Z metodologického hľadiska sa článok venuje najmä analýze prípadov z oblasti diplomatických výsad a imunít, pričom sa zameriava na ich rôznorodosť a odlišné spôsoby zneužívania. Jednotlivé prípady sú rozobraté najmä na základe kvalitatívnych aspektov, pričom do úvahy berieme práve závažnosť porušenia. Popri všeobecných vedeckých metódach je využitá analýza a následná syntéza možných mechanizmov, ktoré riešia zneužívanie výsad a imunít.
Pri výbere prípadov bolo prihliadané na to, aby nepochádzali z jedného regiónu, a tak bola dodrž