Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len "okresný súd") č. k. 24C/22/2019-131 z 3. decembra 2019 a jeho rozsudkom č. k. 24C/22/2019-283 zo 6. mája 2021, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") č. k. 7Co/9/2022-373 z 18. mája 2022 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 1Cdo/33/2023 z 20. marca 2024, a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu z 20. marca 2024 ju prijal na ďalšie konanie.
Sťažovatelia sa ako spoluvlastníci žalobou z decembra 2018 proti žalovanej domáhali zaplatenia 6 082,77 EUR ako podielu na úžitkoch zo spoločných lesných pozemkov za obdobie od augusta 2015 do konca roka 2016. Žalobu zmenili podaním z 19. augusta 2019 tak, že rozšírili svoj nárok aj o obdobie rokov 2017 a 2018 o zaplatenie 11 007,99 EUR. Spolu celkom žiadali zaplatiť 17 090,76 EUR. Okrem toho, žalobu zmenili aj tým, že podstatne doplnili svoje tvrdenia, keď uviedli, že ak súd zistí, že nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, je ich nárok i tak daný, keďže pohľadávku im postúpili pôvodní vlastníci pozemkov. Okresný súd uznesením zmenu žaloby 0v časti o zaplatenie 17 090,76 EUR pripustil, no nepripustil doplnenie rozhodujúcich skutočností, čo odôvodnil tým, že sťažovatelia žalobu odôvodňujú dvoma úplne odlišnými a protirečiacimi si skutkovými stavmi a pripustenie takejto zmeny žaloby by spôsobilo jej zmätočnosť. Okresný súd rozsudkom žalobe sťažovateľov vyhovel len v časti o zaplatenie 2 441,54 EUR a vo zvyšku ju zamietol. Spoluvlastníctvo sťažovateľov k časti lesných pozemkov nepovažoval za preukázané.
Proti tomu sa sťažovatelia odvolali. Namietli, že okresný súd nesprávne nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení ich tvrdení a práve neprihliadnutie na ne viedlo k zamietnutiu časti ich žaloby. Zastávali názor, že na nepripustenie zmeny žaloby nebol dôvod, keďže k nej došlo pred prvým pojednávaním. Stále však zastávali názor, že ich nárok je primárne daný z toho, že sú spoluvlastníci pozemkov, a ak tomu tak nie je, sekundárne preto, že im pohľadávku postúpili pôvodní vlastníci. Rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Pri posúdení námietky sťažovateľov o nesprávnosti nepripustenia zmeny žaloby vychádzal z § 1