V článku sa venujeme otázke obsahových náležitostí upozornenia veriteľa, obchodníka, podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 a oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na judikatórny záver formulovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, publikovanom pod R 34/2025. Cieľom článku je kriticky preskúmať, či uvedený právny záver možno odôvodniť prostredníctvom štandardných výkladových metód, alebo či ide o prípad dotvárania práva. Záverom poukazujeme na praktické dôsledky judikátu R 34/2025 pre aplikačnú prax a na jeho vzťah k novej právnej úprave účinnej od 1. novembra 2024.
The article addresses the issue of the substantive requirements of a creditor's (trader's) prior notice pursuant to Section 53(9) of Act No. 40/1964 Coll., the Civil Code, as in force until 31 October2024, and of the notice declaring the early maturity of a debt pursuant to Section 565 of the Civil Code in consumer contractual relationships. Particular attention is devoted to the judicial conclusion formulated in the decision of the Supreme Court of the Slovak Republic published under No. R 34/2025. The aim of the article is to critically examine whether the said legal conclusion can be justified by means of standard methods of statutory interpretation, or whether it constitutes a case of judicial law-making. In conclusion, the article points to the practical implications of the R 34/2025judgment for legal practice and to its rela tionship with the new sta tutory framework effective from 1 November 2024.
MARKO, D.: Požiadavka konkretizácie splátky pri predčasnom zosplatnení spotrebiteľského dlhu v judikatúre Najvyššieho súdu SR; Justičná revue, 78, 2026, č. 4, s. 391 - 410.
Kľúčové slová:
spotrebiteľ, veriteľ, strata výhody splátok, neplatnosť právneho úkonu, výklad práva.
Key words:
consumer, creditor, loss of the benefit of instalments, invalidity of a legal act, statutory interpretation.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 10. 2024; zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1. 11. 2024.
Úvod
Predčasné zosplatnenie dlhu predstavuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch významný zásah do právneho postavenia dlžníka, keďže vedie kstrate výhody splátok a k povinnosti jednorazového splnenia záväzku. Z tohto dôvodu je výkon práva veriteľa, podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len "OZ")
1)
, v spotrebiteľských vzťahoch viazaný na splnenie osobitných zákonných podmienok upravených v § 53 ods. 9 OZ. Táto právna úprava bola v aplikačnej praxi dlhodobo považovaná za relatívne ustálenú a nevyvolávala výraznejšie výkladové pochybnosti.
Zmena v rozhodovacej praxi nastala prijatím
judikátu Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 34/2025,
podľa ktorého:
"Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
2)
Daný právny záver otvára viaceré právne otázky. Predovšetkým vyvoláva pochybnosti o tom, či takto formulovanú obsahovú požiadavku možno vyvodiť zo znenia a účelu dotknutej právnej úpravy, alebo či ide o prípad sudcovského dotvárania práva, presahujúci rámec zákonného textu. Zároveň nastoľuje napätie medzi ochranou spotrebiteľa a princípmi právnej istoty a preferencie platnosti súkromnoprávnych úkonov.
Cieľom príspevku je analyzovať právny záver vyplývajúci z judikátu
R 34/2025
z hľadiska všeobecne akceptovaných výkladových metód a posúdiťjeho súlad s ústavnoprávnymi limitmi súdneho výkladu a dotvárania práva. Príspevok sa najskôr venuje skutkovým okolnostiam, z ktorých judikát vychádza, následne rozoberá právny rámec straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch a požiadavky na obsah zosplatňujúcich úkonov veriteľa, a napokon hodnotí praktické dôsledky uvedeného judikatórneho záveru pre aplikačnú prax. Pre ozrejmenie použitej terminológie dodávame, že príspevok je zameraný iba na peňažné záväzky spotrebiteľov.1.1 Z akých skutkových okolností vychádza R 34/2025
"Základom správnej práce s judikatúrou je primárne prieskum toho, akú vec či už všeobecný alebo ústavný súd v konkrétnom spore či pri konkrétnej ústavnej sťažnosti riešili."
3)
Náležitá aplikácia a práca s judikatúrou si vyžaduje dôsledné zohľadnenie skutkových okolností, z ktorých vychádza dotknuté rozhodnutie.
4)
Z tohto dôvodu si v stručnosti priblížime skutkové okolnosti kauzy, ktorá rezultovala do prijatia judikátu
R 34/2025.
Žalobcom bola stavebná sporiteľňa, ktorá so žalovanými spotrebiteľmi uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytla tzv. medziúver. Žalovaní vystupovali ako spoludlžníci.
Počas trvania zmluvného vzťahu prestali riadne splácať splátky medziúveru. Preto ich žalobca vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ich, že ak svoj dlh nesplnia, bude žiadať splatenie celého zostatku jeho pohľadávky. K úhrade omeškaných splátok nedošlo, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Následne inicioval voči žalovaným súdne konanie o zaplatenie celého neuhradeného zostatku jeho pohľadávky. Súd zastavil konanie voči žalovanému v I. rade z dôvodu jeho oddlženia. Žalovaná v II. rade sa bránila tým, že jej žalobca nedoručil upozornenie pred vyhlásením predčasnej splatnosti. Okresný súd Humenné v poradí prvým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru považoval za neúčinné pre nedostatky spojené s doručovaním upozornenia. V nadväznosti na podané odvolanie Krajský súd v Prešove tento rozsudok zrušil. Druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 24.2.2022 sp. zn. 17CoCsp/38/2021
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Konštatoval, že zosplatnenie úveru bolo neplatné, keďže ani upozornenie ani výzva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neobsahujú:
"jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaná, týmto úkonom porozumela a skutkový dej mala nezameniteľný (...).".
Úver zároveň vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov pre nesprávny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov.
5)
Žalobu bolo potrebné podľa odvolacieho súdu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná podľa výpočtu súdu uhradila žalobcovi všetky splátky istiny úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd rozhodol
uznesením zo dňa 13.2.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované pod R 34/2025.
Týmto rozhodnutím dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Pre nesprávne vyhodnotenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dovolací súd dospel k záveru, že:
"zamietnutie žaloby odôvodnené úvahou o previse dosiaľ poskytnutých plnení žalovanej nad úhrnom súm nárokovateľných zo strany žalobkyne bolo potrebné považovať za prinajmenšom predčasné.".
6)
Sporný právny záver (prvú právnu vetu judikátu) odôvodnil Najvyšší súd SR v jednom odseku takto:
"
bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt)
. Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť