Cieľom tohto článku je porovnať inštitút držby podľa uhorskej a neskôr československej právnej doktríny a judikatúry s novým návrhom Občianskeho zákonníka, s dôrazom na možné rozdiely a potenciálnu potrebu doplnkovej interpretácie ustanovení nového Občianskeho zákonníka budúcou judikatúrou. Otázkou fundamentálneho vedeckého významu v tomto článku je postavenie držiteľa majetku vo vzťahu k vlastníkovi, s dôrazom na princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností.
The purpose of this article is to compare the institution of possession according to Hungarian and later Czechoslovak legal doctrine and jurisprudence with the new proposal of the Civil Code, highlighting possible differences and the potential need for supplementary interpretation of the provisions of the new Civil Code by future case law. The question of fundamental scientitic importance in this article is the position of the possessor of a property in relation to the owner, with an emphasis on the principle of material publicity of the land register.
SEREK, D.: Držiteľ a vlastník veci podľa uhorského a československého práva v porovnaní s návrhom nového Občianskeho zákonníka; Justičná revue, 78, 2026, č. 6-7, s. 636 - 647.
Kľúčové slová:
detencia a držba, faktickosť, dobrá viera, princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností.
Key words:
detention and possession, facticity, good will, principle of material publicity of the land registry.
Právne predpisy/legislation:
Rakúsky všeobecný občiansky zákonník; Pozemkovoknižný poriadok č. 222/1855 z 15.12.1855; Nariadenie uhorského ministra pravosúdia z 5.3.1888, č. 947/1888 o dočasnej zmene pozemnoknižných nariadení; Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.; Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka č. 1312.
1 Úvod
Východiskovými prameňmi práva v období do 31.12.1950 pre oblasť súkromno-právnych vzťahov bol pre územie dnešnej Českej republiky Rakúsky všeobecný občiansky zákonník a pre územie dnešnej Slovenskej republiky to bolo uhorské obyčajové právo. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že podľa Dočasných súdnych pravidiel Judexkuriálnej konferencie bolo stanovené, že aj pre územie Uhorska (a teda neskôr aj územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, tvoriacich po roku 1918 Československú republiku) ostali v platnosti všetky pravidlá Rakúskeho občianskeho zákonníka, súvisiace s nariadením o pozemkových knihách z roku 1855 a týkajúce sa spôsobu nadobúdania a scudzovania pozemkovoknižných nehnuteľností
1)
. Ostali však v platnosti aj pri rozhodovaní o majetkovoprávnych otázkach vo všeobecnosti, keďže otázka vlastníckeho práva nenachádzala žiadny základ v uhorských právnych prameňoch
2)
. Recepčným zákonom č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu československého sa do právneho poriadku novozriadenej Československej republiky prevzal uvedený právny dualizmus a to až do prijatia tzv. Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného od 1.1.1951, kedy došlo k definitívnej právnej unifikácii súkromného práva v rámci celej povojnovej Československej republiky.
2 Detencia a držba podľa právneho stavu platného do 31.12.1950
Držbu definoval Rakúsky všeobecný občiansky zákonník (ďalej ako "ABGB") v ust. § 309, podľa ktorého
ten, kto má vec vo svojej moci, alebo v úschove, je jej detentorom. Ten, kto ju má s vôľou mať ju ako vlastnú, je jej držiteľom
3)
. Citované uznesenie rozlišovalo detenciu a držbu, pričom k vzniku držby bola potrebná jednak držiteľova vôľa
(animus possidendi),
ako aj prejav tejto vôle
(corpuspossesionis).
Možno konštatovať, že držba sa nadobúda
animo etcorpore
4)
. Rozdiel medzi držbou a detenciou, ako vyplýva aj z citovaného ust. § 309 ABGB, je práve vo vôli držať vec ako svoju vlastnú, t.j. ako vec vo svojom vlastníctve, nie vec, ktorú má držiteľ iba na účel jej užívania
5)
. Detentor na rozdiel od držiteľa, hoc má vec vo svojej moci (užíva ju), nedrží ju ako svoju vlastnú, drží ju v mene niekoho iného (v zásade v mene vlastníka).Zásadným pre následujúcu analýzu je samotný vstup do držby. Držba (a v rámci nej aj detencia) sú v prvom rade faktickým stavom, ktorý sa prejavuje faktickou mocou nad samotnou vecou. Východiskovým ustanovením je ust. § 312
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?