Rekodifikácia

Cieľom tohto článku je porovnať inštitút držby podľa uhorskej a neskôr československej právnej doktríny a judikatúry s novým návrhom Občianskeho zákonníka, s dôrazom na možné rozdiely a potenciálnu potrebu doplnkovej interpretácie ustanovení nového Občianskeho zákonníka budúcou judikatúrou. Otázkou fundamentálneho vedeckého významu v tomto článku je postavenie držiteľa majetku vo vzťahu k vlastníkovi, s dôrazom na princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností.

Návrh 1) nového Občianskeho zákonníka prináša dedičskú zmluvu 2) ako celkom nový a súčasne najsilnejší dedičský titul, ktorý významne rozširuje zmluvnú voľnosť. Popri nej sa do legislatívy zavádza aj prísnejšie chránený režim zaopatrovacej zmluvy. 3) Samotné ukotvenie oboch inštitútov v slovenskom súkromnom práve je nepochybne krokom správnym smerom, keďže priamo reaguje na demografické zmeny a aktuálne spoločenské výzvy spojené so starnutím populácie. Je však dôležité kriticky preskúmať, či dedičská zmluva, zaopatrovacia zmluva, prípadne úverové uvoľnenie hodnoty z majetku nie sú z rýdzo ekonomického pohľadu v podstate jednou a tou istou transakciou. V tejto súvislosti si musíme položiť tiež otázku, či pri ich paralelnej existencii nedochádza k nežiaducej tzv. regulačnej asymetrii. Inak povedané, vzniká legitímna obava, či legislatívny návrh nechráni úplne rozdielnym spôsobom transakciu, ktorej hlavnou kauzou je speňaženie vlastného bývania (najčastejšie u seniorov) výmenou za doživotný pravidelný príjem alebo nevyhnutné fyzické zaopatrenie.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. Predloženie...

Recodification of the Civil Code as an opportunity for the business environment. The article is devoted to the draft Civil Code from the perspective of creating a legal framework for entrepreneurial activity as a legal and political goal of the recodification of private law. Attention is paid to the questions of how the needs of entrepreneurs have changed in relation to the private law framework of entrepreneurship in more than 15 years since the elaboration of the legislative intention of the Civil Code and what impacts the legislative process on entrepreneurs has on the draft Civil Code in the absence of parallel elaboration of the directly affected legal regulation of commercial companies. In the specifics of the draft Civil Code, the article draws attention to the adoption of the concepts of entrepreneurship and entrepreneur, a new definition of the subject of civil law relations in relation to the issue of the application of the legal regulation of property rights to legal objects other than things.

Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo predbežnú informáciu podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, týkajúcu sa pripravovaného návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s prijatím nového Občianskeho zákonníka. Cieľom pripravovanej legislatívy je zabezpečiť komplexnú revíziu právneho poriadku v nadväznosti na zásadnú rekodifikáciu súkromného práva.

Bequest: The Sphinx in the New Civil Code? The study critically evaluates the proposed introduction of the bequest (legatum) into the new Slovak Civil Code, which was submitted for public consultation in September 2025. The article aims to elucidate the dogmatic structure of the draft, which blends three historical models: the bequest by damnation (legatum per damnationem), the bequest by vindication (legatum per vindicationem), and the Roman fideicommissum. Using doctrinal legal analysis, the article first examines the internal coherence of the damnation model within the broader framework of the proposed Code. It then explores the functional role of the bequest in Slovak society, its relationship to the modus, and the permissible scope of objects. Further sections address legal and axiological challenges linked to substitute legatees and formal requirements. Findings indicate that the proposal diverges significantly from classical models: it prohibits bequeathing future or third-party property and restricts conditional bequests beyond the moment of delation. Furthermore, a bequest unregistered during creditor convocation, or one exceeding 25 % of the net estate, becomes a natural obligation. These constraints risk undermining testamentary autonomy and complicating practical enforcement. The article concludes that, while the damnation model offers a more sophisticated approach to private autonomy, the current draft may render the bequest overly formalistic and inaccessible. Without targeted revisions, the "Slovak bequest" could fail its intended purpose and depart from historical and comparative traditions. The study advocates a more liberal and dogmatically consistent approach, stressing the need for judicial interpretation and legislative clarity to secure the bequest's viability in Slovak private law. Key words : legatum per damnationem, legatum per vindicationem, obligation, recodification of private law in Slovakia, modus PRÁZNOVSKÝ, T.: Odkaz: sfinga v novom Občianskom zákonníku? *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 191 - 207. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.05

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo zorganizovali v rámci cyklu Trnavské právnické debaty v poradí druhú cielenú diskusiu zameranú na...

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Dňa 6. februára 2026 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnilo ďalšie zo série podujatí Trnavských právnických debát, ktoré sú aktuálne zintenzívnené a venované téme rekodifikácie súkromného...

Ministerstvo spravedlivosti předložilo na jeseň minulého roka do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového Občianskeho zákonníka. Pretože návrh prináša viacero nových prístupov koncepčného, ako aj vecného charakteru, otvárame na stránkach Právneho obzoru odbornú diskusiu k tomuto návrhu. Pokladáme to za doležité, lebo návrh sa dotýka systémových zmien dnes kodifikovaných právnych odvetví, pričom nemože absentovat' široká odborná diskusia a hlbší vedecký prístup. Týmto chceme pomoct' k vyjasneniu diskutovaných problémov a prispieť ku kvalite rekodifikácie.

Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spoločnosť pre súkromné právo organizujú pravidelné Trnavské právnické debaty, ktoré sú zamerané na aktuálne otázky súkromného práva. 1)...

Takto o rok na decembrových večierkoch: "Čítal si už, že predkupné právo spoluvlastníkov je skoro úplne zrušené?" alebo pub-kvízovo: "Vymenuj aspoň tri nové zmluvné typy!". Pri vianočnom stromčeku sa...

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového Občianskeho zákonníka. Ten má po viac než 60 rokoch nahradiť doterajší kódex z roku 1964, ktorý je stále do veľkej miery poznačený socialistickým prístupom k súkromnému právu.

Úvod Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Lazara pripravila v roku 2009 legislatívny zámer Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ktorý v sebe zahŕňal právnu úprava oblasti dedičského práva. V nadväznosti...

Príspevok predstavuje úvahu nad navrhovanou právnou úpravou konania štatutárneho orgánu v zverejnených pracovných verziách rekodifikovaného súkromného práva.Prvá časť príspevku predstavuje samotnú analýzu navrhovanej právnej úpravy, vrátane metodologického základu predkladanej problematiky.

Všeobecná charakteristika Formou závislej práce aj na začiatku tretieho tisícročia pracuje prevažujúca časť práceschopného obyvateľstva sveta. Pracovné právo upravuje právne postavenie tejto veľmi početnej časti ľudstva, bez ktorej práce...

Autor sa v príspevku zaoberá predovšetkým otázkou, ako by mal byť nastavený vzťah Zákonníka práce a nového Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa autor v príspevku zaoberá aj inými súvzťažnosťami medzi občianskym a pracovným právom, a to konkrétne otázkou začlenenia pracovnej zmluvy do systému pomenovaných záväzkových zmlúv, ako aj otázkou pracovnoprávnej subjektivity a priamej zodpovednosti zamestnanca voči tretím osobám za škodu, ktorú imspôsobil.

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom 1. časti nášho príspevku bolo na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako i aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.

Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.