Návrh
1)
nového Občianskeho zákonníka prináša dedičskú zmluvu
2)
ako celkom nový a súčasne najsilnejší dedičský titul, ktorý významne rozširuje zmluvnú voľnosť. Popri nej sa do legislatívy zavádza aj prísnejšie chránený režim zaopatrovacej zmluvy.
3)
Samotné ukotvenie oboch inštitútov v slovenskom súkromnom práve je nepochybne krokom správnym smerom, keďže priamo reaguje na demografické zmeny a aktuálne spoločenské výzvy spojené so starnutím populácie. Je však dôležité kriticky preskúmať, či dedičská zmluva, zaopatrovacia zmluva, prípadne úverové uvoľnenie hodnoty z majetku nie sú z rýdzo ekonomického pohľadu v podstate jednou a tou istou transakciou. V tejto súvislosti si musíme položiť tiež otázku, či pri ich paralelnej existencii nedochádza k nežiaducej tzv. regulačnej asymetrii. Inak povedané, vzniká legitímna obava, či legislatívny návrh nechráni úplne rozdielnym spôsobom transakciu, ktorej hlavnou kauzou je speňaženie vlastného bývania (najčastejšie u seniorov) výmenou za doživotný pravidelný príjem alebo nevyhnutné fyzické zaopatrenie.1. Úvod
Regulačná asymetria nastáva vtedy, ak existujú navzájom zameniteľné právne regulácie tej istej ekonomickej transakcie a o rozsahu ochrany zmluvných strán rozhodne iba zvolená právna forma. Napríklad nájom bytu podlieha dvom samostatným úpravám a je na zmluvných stranách, ktorú si vyberú. Pri množstve transakcií je tu tiež ešte stále účinný Obchodný zákonník a zároveň je k dispozícii aj možnosť jeho voľby. Ak už nie obe strany a ich viac či menej racionálne rozhodnutie, tak tá strana, ktorá utvára právny vzťah, si vyberie logicky tú právnu formu, ktorá je legislatívne najmenej chránená a v prípadnom spore procesne najťažšie napadnuteľná. A už aj bez komplikovaného právneho prieskumu je zrejmé, že takýmto flexibilným nástrojom môže byť po novom dedičská zmluva.
Potenciálnu regulačnú asymetriu vo vzťahu k dedičskej zmluve v príspevku podrobne sledujeme na troch prepojených úrovniach:
-
hmotnoprávnej,
-
procesnej a
-
úrovni verejnoprávneho dohľadu.
Poukazujeme na to, ktorá strana v konečnom dôsledku nesie spoločenské a finančné náklady regulačnej asymetrie, pričom porovnávame slovenský návrh najmä s rakúskym, nemeckým a českým právom. Výsledkom, ku ktorému v príspevku smerujeme, je ucelený návrh konkrétnych opatrení, ktoré by právnu reguláciu a ochranu naviazali na skutočnú podstatu transakcie a nie iba na jej formálnu stránku.
Najprv nastavíme konkrétnejšie scénu. Predstavme si staršieho človeka, ktorý po rokoch zapojenia do pracovného procesu býva vo vlastnom byte. Tento byt typicky nadobudol v minulosti prevodom z družstevného vlastníctva a tento byt zväčša predstavuje jeho jediný významnejší majetok. Jeho bežný dôchodkový príjem však objektívne nestačí na neustále rastúce životné náklady, infláciu ani na prípadnú potrebnú starostlivosť. Preto by si chcel finančne "prilepšiť". Vzťahy s jeho potomkami sú pritom oslabené, prípadne limitované ich vlastnou ekonomickou situáciou a lojalitou voči banke, u ktorej si svoje vlastné bývanie museli zabezpečiť dlhodobým hypotekárnym úverom, bývajú v inom meste, čo im bráni rodičom poskytovať osobnú pomoc.
Trh prirodzene reaguje na dopyt a ponúka hneď niekoľko spôsobov, ako z naakumulovanej hodnoty bytu uvoľniť peniaze (tzv.
equity release
), a pritom zachovať pre seniora istotu, že sa z neho nebude musieť do konca života vysťahovať:-
Byt možno predať tretej osobe a vziať si ho obratom späť do nájmu (
constitutum possessorium
).-
Ďalšou možnosťou je vziať si od poskytovateľa úver, ktorý sa nespláca priebežne, ale jednorazovo až po smrti dlžníka z výťažku z predaja tohto bytu.
-
A napokon možno uzavrieť zmluvu, v ktorej za vyplácanie pravidelnej doživotnej renty dôjde k prevodu vlastníckeho práva k bytu na poskytovateľa s odloženou účinnosťou až ku dňu smrti vlastníka.
4)
Z rýdzo ekonomického pohľadu vlastníka sú to všetko len rôzne varianty jednej a tej istej úvahy - ako efektívne premeniť statické "aktívum" na likvidný "príjem". Z pohľadu práva však ide o tri diametrálne odlišné inštitúty, ku ktorým sa viaže trojaká a - čo je kritické - výrazne odlišná miera právnej ochrany. Práve nedostatok jej proporcionality a vnútornej konzistencie je hlavným predmetom tohto príspevku.
Zaopatrovaciu zmluvu
návrh obklopuje relatívne silnými a kogentnými poistkami, a to najmä povinným zriadením vecného bremena doživotného bývania (§ 1400 ods. 2), prísnym zákazom ukrátiť právo na zaopatrenie (§ 1403 ods. 3), garanciou práva od zmluvy odstúpiť (§ 1407) či striktnou neprevoditeľnosťou vzniknutých nárokov (§ 1405). Vyčítať možno snáď len legislatívnu kvalitu implantátu pochádzajúceho snáď z nemeckého práva.
5)
Na druhej strane, novozavedená
dedičská zmluva
môže v praxi plniť úplne tú istú zaopatrovaciu funkciu. Má prednosť pred závetom a aj pred dedením zo zákona (§ 1736 návrhu), no paradoxne ostáva takmer bez akejkoľvek špecifickej ochrannej regulácie zameranej na slabšiu stranu.O obsahu právneho vzťahu, a tým aj o miere ochrany zmluvných strán, nebude rozhodovať ekonomická podstata samotnej transakcie, ale výlučne jej formálna právna podoba. Vzniká tým ideálny priestor na vznik regulačnej asymetrie. Ekonomicky silnejšia a profesionálnejšia strana zmluvy si medzi rovnocennými nástrojmi vyberie ten nástroj, ktorý pre ňu znamená najnižšie transakčné a
compliance
náklady.Nepriznaný ostáva aj systémový konflikt záujmov notára, ktorý zmluvu spisuje a zároveň prejednáva dedičstvo.
Reálne náklady regulačnej asymetrie nebude znášať trh ako celok. Prenesú sa primárne na informačne a ekonomicky slabšiu stranu staršieho vlastníka nehnuteľnosti - a sekundárne, po jeho úmrtí alebo v prípade jeho hmotnej núdze, aj na dedičov či dokonca na štát, a to prostredníctvom záchrannej sociálnej siete.