Dobrá viera

Článok sa zaoberá významom konania v dobrej viere, ako jedným z kritérií rozhodovania o poskytnutí ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti (whistleblowerovi). Toto kritérium upravuje rozhodovacia prax ESĽP i Smernica, ale zároveň aj vnútroštátna legislatíva. Je preto kľúčové porozumieť predmetnému kritériu v tom-ktorom režime ochrany oznamovateľa.

Autorka analyzuje zákonné podmienky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a ich obsahovú interpretáciu, aby nastolila realistický pohľad na ich význam v zmluvnom práve. Uvedomením si základnej skutočnosti, že inominátne zmluvy sú schopné vlastnej existencie aj bez zákonných ustanovení, pretože vôľa jednotlivca vyjadruje zámer, ktorý zmluvou sleduje a určuje dojednané práva a povinnosti. Inominátne zmluvy sú reflexiou zmluvnej slobody limitované bazálnymi princípmi súkromného práva a všeobecnými požiadavkami na platnosť právnych úkonov.

ZSP 51/2021 § 39 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa...

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou stretu judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenia v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa. In his contribution, the author deals with the issue of the conflict between the case law of the Constitutional Court and the case lawof the Supreme Court and its solution in appellate review proceedings concerning the acquisition ofownership of real estate from a non-owner on the basis of good faith of the acquirer.

Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33, bola prelomená kľúčová zásada "Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet" alebo "nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má".