This paper explores the significance of acting in good faith, which is one of the criteria for deciding whether the whistleblower is to be protected. This criterion is used in both the judicial practice of European Court of Human Rights and the Directive, and also by the national legislation. It is therefore crucial to understand this criterion in respective whistleblower protection regimes.
BRATKO, M.: Význam konania oznamovateľa protispoločenskej činnosti v dobrej viere; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1069 – 1078.
Kľúčové slová: ochrana oznamovateľov, konanie v dobrej viere, protispoločenská činnosť.
Key words: whistleblower protection, acting in good faith, anti-social activity.
Právne predpisy/legislation: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie; zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Úvod
Jednou z posudzovaných okolností pri rozhodovaní o poskytnutí ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako "whistleblower") je kritérium konania v dobrej viere. Kritérium dobrej viery môže spôsobovať aplikačné problémy v dôsledku svojej nejednoznačnosti. O tom svedčí aj istá protirečivosť informácií poskytovaných Úradom na ochranu oznamovateľov (ďalej len "úrad").
Na webovej stránke úradu je uvedená nasledovná pasáž:
"Oznámenie podávam v dobrej viere -
Oznamovateľ nechce nikomu uškodiť, naopak, jeho úmyslom je ochrániť verejný záujem.
Informácie, ktoré uvádza v oznámení, teda nie sú klamlivé a oznamovateľ je presvedčený, že vec treba preveriť, lebo došlo k porušeniu zákona."
V porovnaní s tým úrad v infografike na sociálnych sieťach Instagram a Facebook definuje konanie v dobrej viere takto:
"Konanie, pri ktorom sa človek odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé, pretože to vyhodnotí vzhľadom na okolnosti, ktoré sú mu momentálne známe a vedomosti, ktoré v tom čase má.
Motivácia človeka nie je podstatná, dôležité je, že je o pravdivosti oznámenia úprimne presvedčený.
"
Zvýraznené pasáže sú protirečením, ktorého príčinu treba hľadať v neprehľadnosti problematiky konania v dobrej viere ako takej. K tejto neprehľadnosti prispieva viacero režimov ochrany oznamovateľov.
Keďže Slovenská republika je signatárom
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako "
EDĽP" alebo "
Dohovor") a členom Európskej únie, na praktické účely je nemenej relevantná rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP" alebo "Súd") a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej aj "Smernica"). V neposlednom rade je relevantná i vnútroštátna úprava, a to zákon č.
