Kataster

Skutkový stav Napadnutým rozsudkom Správny súd v Košiciach zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "SSP") žalobu žalobcu (obec...

Slovenský kataster nehnuteľností po takmer dvoch mesiacoch od kybernetického útoku začal opäť zverejňovať aktualizované údaje. Informovala o tom nová šéfka Úradu geodézie, kartografie a katastra Lucia Gocníková.

-       existujú všetky zálohy a dáta – všetky informácie ukladané v digitálnej podobe v rámci katastra sú v zálohách – informácie neboli prepisované, sú celistvé a majetok je prepojiteľný s občanom, -       jednotlivé katastrálne odbory budú...

§ 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Ak sa návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte javí ako „technická“, resp. geodetická oprava, ale vo svojej podstate sa ním sleduje zmena vlastníctva, či už v podobe zápisu na liste vlastníctva, alebo zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu, je orgán katastra oprávnený rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte, len ak sa v danej veci nejedná o vlastnícky spor. Orgán katastra pritom musí zohľadniť, či po namietanom zápise alebo zákrese do katastra nehnuteľností nedošlo k ďalšej (relevantnej) právnej zmene. V prípade jej nastúpenia orgán katastra svoj prieskum obmedzí na to, či je namietaný údaj katastra nehnuteľností v súlade s (ostatnou) verejnou alebo inou listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie v katastrálnom operáte. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4 Sžrk 4/2021

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 10 Sžrk 6/2020).

Jedným z oprávnení vlastníka veci je jeho právo s vecou nakladať. Toto oprávnenie vlastníka veci však môže byť obmedzené, a to napríklad predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením, ktorým súd nariadil zákaz nakladať s vecou. V aplikačnej praxi nie sú výnimočné prípady, keď je práve predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením súdu zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti, resp. osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nakladať s nehnuteľnosťou - takéto predbežné opatrenie súdu mohlo byť, resp. takéto neodkladné opatrenie súdu môže byť nariadené v období medzi uzatvorením určitej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, a rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tiež môže byť nariadené ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou. Autor analyzuje dôsledky nariadenia predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Osobitnú pozornosť venuje autor právnemu názoru, ktorý zaujal vo veci dôsledkov porušenia zákazu vyplývajúceho z takéhoto predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k platnosti zmluvy, ktorým bol tento zákaz porušený, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo svojom rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017.

  ZSP 26/2018 Zmena kúpnej zmluvy po povolení vkladu do katastra nehnuteľností § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 516 Občianskeho zákonníka § 42 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho...

Aj keď inštitút "katastrálnej" plomby patrí popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte k najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľností, odborná literatúra vzťahujúca sa na tento inštitút je mimoriadne skromná. V predmetnom príspevku autor poukazuje na niektoré nepresnosti a nedostatky v právnej úprave inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata. Osobitnú pozornosť venuje otázke možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny záznam nie je možné vykonať, a nedostatky, ktoré bránia možnosti vykonania záznamu, neboli v primeranej lehote ustanovenej okresným úradom, katastrálnym odborom, odstránené.

Zápis poznámky v katastri má, resp. môže mať závažné dôsledky v katastrálnom konaní a eventuálne aj v oblasti občianskeho práva hmotného (ak bola totiž v katastri vyznačená napríklad poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, dotknutá osoba sa nemôže odvolávať na to, že je dobromyseľná ohľadom toho, že jej patrí nehnuteľnosť). Napriek tejto skutočnosti odborná verejnosť venuje inštitútu poznámky minimálnu pozornosť. Aplikačnú prax pritom trápia viaceré problémy vyplývajúce z nedostatočnej právnej úpravy tohto inštitútu v katastrálnom zákone. Autori tohto príspevku analyzujú inštitút poznámky, poukazujú na nedostatky jeho právnej úpravy de lege lata a problémy aplikačnej praxe. Zároveň sa autori zmieňujú o úvahách de lege ferenda.

Je, samozrejme, pochopiteľné, že pri spravovaní z hľadiska údajovej bázy tak bohatého informačného systému, akým je kataster nehnuteľností, môže dôjsť k pochybeniu a že sa do tohto informačného systému môžu dostať aj chybné údaje, a to či už chybné údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti, alebo chybné údaje technického charakteru. V aplikačnej praxi preto nie sú nijako výnimočné podania, ktorými fyzické a právnické osoby žiadajú opravu zápisu v katastri nehnuteľností. Mechanizmus opravy chyby však nie je tak jednoduchý, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.

Materiálna publicita katastra nehnuteľností, ktorej posilnenie by malo byť jedným zo základných cieľov rekodifikácie občianskeho práva hmotného, je prakticky nemožná bez formálnej publicity katastra nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti je problematika formálnej publicity katastra nehnuteľností prakticky mimo záujmu odbornej verejnosti. Autori v predmetnom príspevku upriamujú pozornosť na problémy, ktoré aplikačnej praxi spôsobuje právna úprava práva na prístup k informáciám katastra nehnuteľností de lege lata. Autori si všímajú vzťah právnej úpravy verejnosti katastrálneho operátu v katastrálnom zákone a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

V druhej časti príspevku venovaného problematike neplatnosti právnych úkonov z hľadiska katastra nehnuteľností sa autori zameriavajú na ďalšie čiastkové otázky ako napríklad vymedzeniu nehnuteľnosti v právnom úkone, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou. Ďalej autori prezentujú svoje stanovisko k dôsledkom porušenia obmedzení pri nakladaní s nehnuteľnosťami podľa niektorých osobitných predpisov. Následne sa pozornosť autorov obracia k otázkam posudzovania platnosti právneho úkonu v rámci katastrálneho konania.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.