Príspevok sa zaoberá usporiadaním vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti v podmienkach jednoduchých pozemkových úprav (JPÚ) so zreteľom na problémy vyplývajúce z rozdielnych záujmov spoluvlastníkov a nejednoznačného právneho rámca. Cieľom tohto príspevku je analyzovať právny režim spoločnej nehnuteľnosti v prípade, ak sa jej časť nachádza v obvode jednoduchých pozemkových úprav, a posúdiť, či je v takom prípade potrebné najprv formálne oddeliť časť spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2 ZPS alebo či je možné pristúpiť priamo k vyrovnaniu vlastníkov v rámci konania o pozemkových úpravách. Zároveň identifikuje aplikačné problémy vyplývajúce zo stretu právnych úprav a hodnotí ich dopady na ochranu vlastníckeho práva, pričom v závere navrhuje legislatívne riešenie na odstránenie právnej neistoty.
1. Úvod
Vlastnícke vzťahy k pozemkom na území Slovenskej republiky sú v mnohých prípadoch ovplyvnené historickým vývojom právnej úpravy a špecifickými formami kolektívneho vlastníctva pôdy. Jedným z najvýznamnejších prejavov tejto historickej kontinuity je inštitút spoločnej nehnuteľnosti, ktorý predstavuje osobitný právny režim podielového spoluvlastníctva upravený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj "zákon o pozemkových spoločenstvách" alebo "ZPS").
Spoločná nehnuteľnosť vznikla ako právny nástroj zachovania historických majetkových celkov bývalých urbariálnych a komposesorátnych spoločenstiev. Jej základnou charakteristikou je existencia veľkého počtu spoluvlastníkov, ktorí vlastnia ideálne podiely na jednej nehnuteľnej veci pozostávajúcej spravidla z viacerých pozemkov. Špecifickou črtou tohto režimu je skutočnosť, že zákon výrazne obmedzuje možnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, čím sa odlišuje od všeobecnej právnej úpravy podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.
Otázkou právnej povahy spoločnej nehnuteľnosti sa v minulosti zaoberala aj judikatúra, ktorá zdôraznila, že ide o osobitnú formu majetkového substrátu pozemkového spoločenstva, ktorý nemožno stotožňovať s jednotlivými parcelami evidovanými v katastri nehnuteľností. Tento záver vyslovil napríklad Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. III. ÚS 154/2010, v ktorom poukázal na osobitný charakter spoločnej nehnuteľnosti ako historicky formovaného majetkového celku.
1)
V aplikačnej praxi však čoraz častejšie dochádza k situáciám, keď sa osobitný režim spoločnej nehnuteľnosti dostáva do kontaktu s inými právnymi nástrojmi usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom. Mimoriadne výrazne sa tento problém prejavuje najmä v prípade pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj "zákon o pozemkových úpravách"), ktorých cieľom je racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva a odstránenie extrémnej rozdrobenosti pozemkov.
Jednoduché pozemkové úpravy predstavujú v súčasnosti významný nástroj riešenia komplikovaných vlastníckych vzťahov k pozemkom, a to najmä v územiach, kde je potrebné zabezpečiť usporiadanie vlastníctva pod osídleniami. V prípade, že sa do obvodu takýchto úprav dostane aj časť spoločnej nehnuteľnosti, vzniká otázka, akým spôsobom je možné zosúladiť osobitný režim spoločnej nehnuteľnosti s mechanizmami pozemkových úprav?
Práve táto otázka predstavuje jeden
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?