Spoločná nehnuteľnosť

Príspevok sa zaoberá usporiadaním vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti v podmienkach jednoduchých pozemkových úprav (JPÚ) so zreteľom na problémy vyplývajúce z rozdielnych záujmov spoluvlastníkov a nejednoznačného právneho rámca. Cieľom tohto príspevku je analyzovať právny režim spoločnej nehnuteľnosti v prípade, ak sa jej časť nachádza v obvode jednoduchých pozemkových úprav, a posúdiť, či je v takom prípade potrebné najprv formálne oddeliť časť spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2 ZPS alebo či je možné pristúpiť priamo k vyrovnaniu vlastníkov v rámci konania o pozemkových úpravách. Zároveň identifikuje aplikačné problémy vyplývajúce zo stretu právnych úprav a hodnotí ich dopady na ochranu vlastníckeho práva, pričom v závere navrhuje legislatívne riešenie na odstránenie právnej neistoty.

Dňa 14. marca 2018 sa Národná rada SR uzniesla na zákone č. 110/2018 Z.z., ktorým bol v rozsiahlej miere zmenený zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj "ZoPS" alebo "zákon o pozemkových spoločenstvách") a ktorého väčšina ustanovení nadobudla účinnosť 1. júla 2018 (ďalej aj "novela"). Táto novela priniesla do života pozemkových spoločenstiev (ďalej aj "spoločenstvá") mnoho pozitívneho. V nasledujúcom článku sa však chceme zamerať práve na tie body novely, ktoré, podľa nášho názoru, môžu jej adresátom skôr uškodiť ako pomôcť, resp. na nedostatky či nesprávnosti, ktoré v tejto novele a dôvodovej správe k nej zákonodarca uvádza.

Autori sa v tomto príspevku venujú problematike spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnej praxi v nadväznosti na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 97/2013 Z.z. Predmetom ich záujmu je vymedzenie inštitútu spoločnej nehnuteľnosti v zákone č. 97/2013 Z.z., jej evidovanie v katastri nehnuteľností, ako aj možnosť oddelenia novovytvoreného pozemku od pozemku alebo pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Ďalej sa autori vyjadrujú k právnej úprave prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, prevodu oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, nájmu pozemku alebo pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, ako aj k možnosti zriadenia vecného bremena k takýmto pozemkom. Napokon sa autori venujú dôsledkom zrušenia a zániku pozemkového spoločenstva z hľadiska katastra nehnuteľností.