§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
Všeobecný súd, v závislosti od skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu, môže opustiť právny názor o poskytovaní jednorazovej náhrady v prospech poskytovania opakovanej náhrady za užívanie pozemku zákonným vecným bremenom, a to od 27. júna 2025, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2025.
Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 - upravené na publikačné účely
Z odôvodnenia
I. Odlišné právne názory
I.1. Konanie sp. zn. II. ÚS 369/2025
1. Ústavnému súdu SR (ďalej aj "ústavný súd") bola 6. septembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR") a svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 (prvej a druhej vety) a ods. 4 Ústavy SR a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor") a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru (ďalej aj "dodatkový protokol") postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj "krajský súd") z 22. mája 2024, sp. zn. 9 Co 18/2023-431. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
2. Sťažovatelia sa proti žalovanému mestu Košice (ďalej aj "žalovaný") domáhali zaplatenia 908,87 eur s príslušenstvom z titulu opakovanej náhrady za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo k pozemkom v ich podielovom spoluvlastníctve podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 66/2009 Z. z."), a neskôr z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ").
3. Súd prvej inštancie rozsudkom z 19. októbra 2022, sp. zn. 40 C 51/2019-365, žalobu sťažovateľov v celom rozsahu zamietol pre žalovaným uplatnené premlčanie. K náhrade za zriadené zákonné vecné bremeno poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, uviedol, že je zásadne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Zákonné vecné bremeno vzniklo účinnosťou zákona 1. júla 2009 a od tohto dátumu začala plynúť trojročná doba, v ktorej sa právo na náhradu premlčí. O odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd rozsudkom z 22. mája 2024, sp. zn. 9 Co 18/2023-431, tak, že prvoinštančný rozsudok súdu potvrdil ako vecne správny a dostatočne odôvodnený.
4. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentovali: a) porušením princípu legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty v tom, že súdy rozhodnú rovnako ako v skutkovo a právne obdobných veciach (s poukazom na dlhoročnú konštantnú judikatúru súdov o opakujúcej sa odplate vo forme renty za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., poukazujúc v tejto súvislosti na nález ústavného súdu vo veci pod sp. zn. PL. ÚS 42/2015); b) arbitrárnosťou napadnutého rozsudku spočívajúcou v tom, že napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie odchýlenia sa od právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v náleze pod sp. zn. PL. ÚS 42/2015, podľa ktorého jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena nie