Vecné bremeno

Právo stavby je věcným právem k cizímu pozemku. Je vždy dočasné. Jde o oprávnění stavebníka mít na cizím pozemku stavbu, která již existuje, nebo která bude teprve v budoucnu zřízena. Je-li věc zapsána do veřejného seznamu, může být zatížena reálným břemenem tak, že dočasný vlastník věci je jako dlužník zavázán oprávněné osobě něco jí dávat nebo něco konat.

Skutkový stav  Súd prvej inštancie rozsudkom zo 6. októbra 2021 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 132 052,35 eura s príslušenstvom, titulom jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie...

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Peňažná náhrada za vecné bremeno zriadené vo verejnom záujme ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je jednorazová a patrí iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Právo na túto náhradu sa premlčuje vo šeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 49/2023

Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.    

V Justičnej revue boli v ostatnom čase zverejnené dva články k problematike zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a náhrady zaň, a to článok Tomáša Majerčáka1) a článok Martina Lopucha2). V týchto článkoch autori kritizujú rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v zmysle ktorého je náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.3) jednorazová, pričom poukazujú na neústavnosť takéhoto zákonného vecného bremena a náhrady zaň pre rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR4). V predkladanomčlánku autor vyjadruje polemický postoj k názorom a argumentáciám.

Autor sa v článku zameriava na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, týkajúcu sa náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutia oboch súdov podrobne rozoberá a poukazuje na ich nesprávnosti. Približuje ústavnoprávny rozmer obmedzenia vlastníckeho práva a konštatuje, že vecné bremeno upravené v § 4 ods.1 zák. č. 66/2009 Z. z. nie je spôsobilé priamo obmedziť vlastníka pozemku.

Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.

SKUTKOVÝ STAV Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby bol žalovaný súdom zaviazaný zaplatiť im náhradu za obmedzenie ich vlastníckych práv vo výške 5 936,52 eur. V žalobe, podanej 2....

Nosnou témou článku je analýza vecného bremena v zákone č. 66/2009 Z. z. V prvej časti analyzujeme dôvody schválenia zákona č. 66/2009 Z. z. a stručne popisujeme predchádzajúcu právnu úpravu. V ďalšej časti analyzujeme ústavné podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, pričom najväčší priestor venujeme odplatnosti vecného bremena. V závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia v prospech právneho názoru, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia (renty – nájomného). The main topic of the article is the analysis of the easement in Act no. 66/2009 Coll. In the first part, we analyse the reasons for the approval of Act no. 66/2009 Coll. and we briefly describe the previous legislation. In the next part, we analyse the constitutional conditions for the restriction of property rights, with the greatest space devoted to the redemption of the easement. At the end of the article, we state the reasons that testify in favour of the legal opinion that the remuneration for the easement established by § 4 part 1 of Act no. 66/2009 Coll. It should be in the form of recurring performance (rent).

Najvyšší súd sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či má vlastník pozemku, ku ktorému vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., 1) nárok...

1. Glosovaným uznesením najvyšší súd ako súd dovolací zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zas zrušil prvoinštančný rozsudok. Predmetné uznesenie vydal najvyšší súd na základe dovolania žalovaného, pričom dovolacím dôvodom,...

Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t. j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.

51/2013 Primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena § 151n a § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka Pri určení výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo bezplatného...