Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 17/2019 z 30. 11. 2020 (jednorázová náhrada ta zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.) – Glosa II

Najvyšší súd sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či má vlastník pozemku, ku ktorému vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., ¹⁾ nárok na primeranú náhradu za toto nútené obmedzenie vlastníckeho práva aj opakovane. Pritom dospel k názoru, že náhrada za uvedené zákonné vecné bremeno vzniká jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. k 1. júlu 2009.

V konaní žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci niekoľkých pozemkov žalovali mesto Zvolen o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že tieto sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, konkrétne miestnou komunikáciou, chodníkom a parkoviskami. Okresný súd Zvolen túto žalobu zamietol. Súd dospel k záveru, že ide o stavby, ktoré prešli na žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a teda na usporiadanie vzťahu k pozemkom pod týmito stavbami sa aplikuje zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej aj "zákon č. 66/2009 Z. z."). Zároveň prvoinštančný súd uviedol, že náhrada za zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. je jednorazová a vzniká tomu, kto bol vlastníkom pozemku ku dňu účinnosti zákona. Pritom prvoinštančný súd poukázal na obdobný prípad zákonného vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako "zákon č. 182/1993 Z. z."), ²⁾ keď sa v rozhodnutí R 73/2016 najvyšší súd p