Metamorfózy náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (1.)

doc. JUDr. Ján Drgonec DrSc.

Vydáno: 01. 12. 2015 27 minút čítania

METAMORFÓZY NÁHRADY ŠKODY SPÔSOBENEJ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM A NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM ORGÁNU VEREJNEJ MOCI (1.)

Nikto nespočítal, a preto nikto ani nevie, z koľkých zákonov pozostáva právny poriadok Slovenskej republiky. Možno odhadovať, že ide stovky, či skôr o tisíce zákonov. V tejto množine má zásadný význam niekoľko desiatok zákonov upravujúcich najzávažnejšie spoločenské vzťahy. Medzi ne patrí zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ustanovuje sa ním základný vzorec vzťahu štátu k jednotlivcom. Štát orgánom verejnej moci priznáva právomoc a zaťažuje ich zodpovednosťou za jej riadne a včasné uplatnenie v každom prípade spadajúcom do zverenej právomoci vrátane zodpovednosti za zneužitie právomoci mimo zvereného rámca. Tento vzorec sa v slovenskej praxi narúša úpravami zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý sa zásadne mení, hoci Ústava zostáva bez zmeny.

Ústava SR (ďalej len "Ústava") priznáva základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj príbuzné základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Obe základné práva priznáva v siedmom oddiele druhej hlavy ustanovujúcej základné procesné práva. Ústava tak prináša ďalší dôkaz o nesystematickosti svojho usporiadania, lebo základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím aj základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je procesné právo. Obe základné práva sú hmotné práva, a preto by sa mali nachádzať na inom mieste druhej hlavy Ústavy. Tento nedostatok určite nie je najvýznamnejším nedostatkom režimu, v ktorom sa obe základné práva zaručujú a v akom sú reálne dostupné.

Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi štátu sa v právnej teórii i v právnom poriadku viacerých štátov hľadá zaradenie, ktoré sa nachádza nielen v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ale často sa hodnotí aj ako súkromnoprávna zodpovednosť.¹⁾ Pre napodobovanie tohto postoja začlenením zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri uplatnení verejnej moci do súkromného práva v SR niet dôvodu. Vyplýva to z platnej právnej úpravy. Náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami či nesprávnym úradným postupom upravuje Ústava, ktorá je nespochybniteľným základom verejného práva. Ústavou štát priznáva jednotlivcom základné práva a slobody a prijíma záväzok priznané práva dodržovať. Ústavou štát zriaďuje štátny mechanizmus, ustanovuje orgány štátu, ich právomoci a právne postavenie vrátane zodpovednosti. Určením ústavného základu pre zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánov štátu alebo ich nesprávnym úradným postupom sa negarantuje iba základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vytvára sa aj rámec pre riadne fungovanie štátneho mechanizmu. Tým sa stiera akýkoľvek dôvod pre vyčlenenie zodpovednosti štátu zo systému verejného práva a pre jej začlenenie do súkromného práva.

Garantovanie základných práv ústavou slúži na vymedzenie vzťahu štátu k jednotlivcom, na vytvorenie právnej istoty pre jednotlivca. Tento vzťah je z istého hľadiska významnejší pre jednotlivcov ako pre štát. Základné práva na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci sú výnimočné, lebo pre štát sú tieto práva aspoň také dôležité, a

Máte predplatné? Prihláste sa