Náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.; ako ďalej?

JUDr. Martin Lopuch PhD.

Vydáno: 31. 07. 2022 44 minút čítania

Autor sa v článku zameriava na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, týkajúcu sa náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutia oboch súdov podrobne rozoberá a poukazuje na ich nesprávnosti. Približuje ústavnoprávny rozmer obmedzenia vlastníckeho práva a konštatuje, že vecné bremeno upravené v § 4 ods.1 zák. č. 66/2009 Z. z. nie je spôsobilé priamo obmedziť vlastníka pozemku.

The author of the article focuses on decisive activity of the Supreme Court of the Slovak Republic and the Constitutional Court of the Slovak Republic concerning reimbursement for the legal burden pursuant to Sec. 4 Art. 1 of the Act No. 66/2009 Coll. Decisions of the both Courts analyses in details and points on their incorrectness. It describes constitutional and legal dimension of the ownership limitation and it states that the burden regulated at the Sec. 4 Art. 1 of the Act No. 66/2009 Coll is not authorized to limit directly the property owner.

LOPUCH, M.: Náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.; ako ďalej?; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 754 – 769.

Kľúčové slová: náhrada, vecné bremeno, obmedzenie vlastníctva.

Key words: reimbursement, burden, ownership limitation.

Právne predpisy/legislation: zák. č.66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

1 Na úvod

Už niekoľko rokov v rozhodovacej praxi všeobecných súdov rezonuje problematika náhrad za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V poslednom období, s pribúdaním žalôb o zaplatenie náhrad za uvedené zákonné vecné bremeno, sa v zásade vytvorili dve skupiny rozhodnutí. Prvá vychádza z právneho názoru, že náhrada za vecné bremeno je opakovaná. Druhá, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá sa premlčiava v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe. Kým prvá skupina sa opiera o dôvody svedčiace o dočasnosti vecného bremena, druhá skupina sa odvoláva na analógiu s právnou úpravou vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Zákonné vecné bremeno je v § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. upravené takto:

"Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,(10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.(11)"

"Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území."

Zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. znie takto:

"Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,(26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.(17)"

Poznámka pod č. 10 odkazuje na § 151n - § 151p Občianskeho zákonníka, pod č. 11 na § 34 a § 42 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, pod č. 26 na § 151n a násl. Občianskeho zákonníka a pod č. 17 na § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností.

2 Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR ("NS SR" alebo "Najvyšší súd") je prvým známym rozhodnutím, ktoré v merite veci riešilo náhradu za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., rozhodnutie sp. zn. 4 MCdo/2/2014. ¹⁾ Išlo o rozhodnutie v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Najvyšší súd v plnej miere akceptoval dôvody uvedené v žalobe i mimoriadnom dovolaní a priklonil sa k opakovanej náhrade za zákonné vecné bremeno. Vyložil právne normy obsiahnuté v zákone č. 66/2009 Z.z. v prospech dočasnosti obmedzení, prihliadol na nerovnoprávne postavenie vlastníka pozemku a konštatoval, že nepriznanie opakovanej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je v súlade s Občianskym zákonníkom, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR. Toto rozhodnutie však bolo neskôr ústavným súdom zrušené v sťažnostnom konaní pod sp. zn. I. ÚS 349/2015 z dôvodu ústavne nesúladného výkladu Najvyššieho súdu o prípustnosti mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP. ²⁾ V poradí ďalšie (tretie) a odbornej verejnosti posledné známe rozhodnutie Najvyššieho súdu o náhrade za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z.je dovolacie rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo/17/2019 z 30.11.2020. ³⁾ V tomto rozhodnutí dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zmenil zamietavý rozsudok prvostupňového súdu o opakovanej náhrade za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. Vzhľadom na to, že jeho závery preberajú nižšie súdy (napr. KS Trnava sp. zn. 26Co/275/2017, KS Nitra sp. zn. 8Co/21/2021), v ďalšej časti článku je predmetom rozboru.

2.1 Stotožňovanie s jednorazovou náhradou podľa trvalosti obmedzení v § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.

Uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 nedáva dostatočné odpovede na právne závery odvolacieho súd