Inštitút predbežnej ochrany poskytovanej obcou a analýza jeho využívania v Košickom kraji

JUDr., Mgr. Joachim Dušan Fraňo

Vydáno: 04. 05. 2022 59 minút čítania

FRAŇO, J. D.: Inštitút predbežnej ochrany poskytovanej obcou a analýza jeho využívania v Košickom kraji. Právny obzor, 105, 2022, č. 2. s. 141 – 164.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.2.04

Institute of preliminary protection provided by the municipality and analysis of its use in the Košice region. According to the Slovak legal system, it has been possible since 1964 in small variations to demand the protection of the factual (peaceful) situation in the village. The municipality provides protection under the substantive law of civil law, but the procedural procedure is governed by the provisions of administrative law. Perhaps that is why it raises such concerns among municipalities and its application is still low, and the institute has the ambition to relieve the courts in some cases of the provisional protection provided if intervention is prohibited or, above all, if peace is restored. At present, the biggest challenges are the correct wording of statements of decision, based on well-formulated proposals, as well as the procedural procedures themselves, which are often incorrectly applied as a remnant of socialism, as commissions used by municipalities to deal with have been part of national committees in the past. at present, however, they are not bodies of the municipality, but of the municipal council, ie they do not have decision-making power. These procedures are used mainly in resolving neighborhood disputes, as the most common disputes resolved in the municipality. With a detailed description and critical considerations, the author tries to point out the legal administrative procedures and point out the nuances of the application and implementation of the institute and at the same time present relevant, original, unpublished research focused on the use of the institute of preliminary protection in resolving neighborhood disputes in the Košice region and its analysis.

Key words: interim protection, municipality, neighbouring rights, civil law, administrative law

Úvod

Inštitút predbežnej ochrany poskytovanej obcou je nepochybne zatieneným právnym inštitútom ochrany pokojného (faktického) stavu - stavu tu a teraz, ktorý by pri správnej aplikácii mohol byť veľmi efektívnym nástrojom ochrany porušených alebo ohrozených (najmä susedských) práv a odbremenil tak súdy od žalôb, niekedy až smiešnych. O samotnom inštitúte ponúka odborná spisba viacero kapitol v monografiách, väčšinou učebnicového a iba stručne popisného charakteru, avšak na podrobnejší a predovšetkým právne správny postup pri aplikácii inštitútu je odborná spisba neúrodná. Naopak, judikatúra je pestrejšia. Ako však zhrnul Ústavný súd SR, "lakonickosť právnej úpravy § 5 Občianskeho zákonníkavytvára každopádne veľké aplikačné problémy" ¹⁾ .

Cieľom príspevku a ambíciou autora je preto podrobný popis inštitútu, procesný postup pri jeho aplikácii obcami, poukázanie na niektoré nuansy, a to na podklade odbornej spisby i interpretácie výsledkov výskumu (mapovania) využívania inštitútu predbežnej ochrany obcou s deduktívnym zameraním na ochranu susedských práv v Košickom samosprávnom kraji.

1. K inštitútu predbežnej ochrany poskytovanej obcou

Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR v účinnom znení (ďalej aj "Ústava SR" v príslušnom gramatickom tvare) zakotvuje v čl. 46princíp zákazu

denegatio iustitiae

, ktorý je jedným z najvšeobecnejších právnych princípov (všeobecnou právnou zásadou) a súčasne právnou axiómou. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník" v príslušnom gramatickom tvare) ústavný princíp zákazu

denegatio iustitiae

preberá a premieta do znenia svojho § 4, keď ustanovuje, že proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Súd je teda najvšeobecnejším orgánom, ktorý poskytuje ochranu všetkým občianskoprávnym vzťahom a v každom prípade sa tak možno obrátiť na súd.

Naplnením hypotézy "ak nie je v zákone ustanovené niečo iné" je ust. § 5 OZ o poskytnutí predbežnej ochrany subjektívneho práva obcou, podľa ktorého, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany v orgánoch obce. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Ide o fakultatívny inštitút koexistujúci a uplatniteľný popri zásade generálnej ochrany poskytovanej súdmi a dá sa povedať, že do určitej miery aj výnimku z generálnej ochrany poskytovanej súdmi, keď je ochrana občianskoprávnych vzťahov, hoci iba predbežne, zverená obci (správneho orgánu).

"Zmyslom ustanovenia § 5je poskytnutie rýchlej a účinnej pomoci proti neoprávnenému zásahu." ²⁾ Predbežná ochrana poskytovaná obcou je osobitným (špecifickým) druhom právneho inštitútu poskytujúceho ochranu poslednému pokojnému stavu (faktickému stavu). Pokojný stav nemusí byť spojený výlučne s vlastníckym právom, i keď množstvo odbornej spisby poukazuje na poskytovanie predbežnej ochrany obcou práve v súvislosti s ohrozením alebo porušením vlastníckeho práva. Tento inštitút však poskytuje omnoho širšiu ochranu, a to každému ohrozenému alebo porušenému právu. ³⁾ Žiada sa dodať, že hoci je Občiansky zákonník všeobecným predpisom súkromného práva a navyše ust. § 5 je v Občianskom zákonníkusystematicky zaradené v prvej hlave prvej časti Občianskoprávne vzťahy a ich ochrana, v drvivej väčšine súkromnoprávnych (

a fortiori

verejnoprávnych) odvetví práva nebude tento inštitút aplikovateľný. ⁴⁾

Základným a jediným formálnym hmotnoprávnym prameňom právnej úpravy inštitútu predbežnej ochrany poskytovanej obcou je Občiansky zákonník,

in concreto

ustanovenie výlučne § 5. Do 31.12.2003 platila právna úprava, podľa ktorej bolo možné domáhať sa ochrany na "príslušnom orgáne štátnej správy", ktorým bol miestne príslušný okresný úrad. Novelizačným zákonom č. 515/2003 Z.z.o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa článkom III bodom 1. novelizačného zákona pôsobnosť okresných úradov na poskytnutie predbežnej právnej ochrany, najmä pri ochrane tzv. susedských práv, decentralizovala na obce, pretože tieto môžu účinnejším spôsobom poskytnúť ochranu narušeným vzťahom, keďže najlepšie poznajú miestne pomery. ⁵⁾ Len pre úplnosť sa žiada dodať, že inštitút predbežnej ochrany poskytovanej obcou je tej-ktorej aktuálnej dobe prispôsobených drobných obmenách bez odlišností v jeho podstate v Občianskom zákonníku zakotvený už od jeho počiatku, teda od vyhláseného znenia Občianskeho zákonníkas účinnosťou od 1.4.1964. ⁶⁾

1.1 Teoretickoprávna analýza normatívneho právneho aktu

Klasická trichotomická štruktúra právnej normy zahŕňa hypotézu (podmienky, za ktorých sa má realizovať dispozícia právnej normy), dispozíciu (samotné pravidlo správania) a sankciu (následok za porušenie dispozície právnej normy). Ustanovenie § 5 OZ je jednou právnou normou obsahujúcou tak hypotézu právnej normy, ako aj dispozíciu právnej normy. Sankcia nie je prítomná.

Hypotéza ⁷⁾ komentovanej právnej normy je podľa autora:

- abstraktná, pretože z hľadiska miery abstraktnosti stanovuje pre subjekty len relatívne určitú podmienku, za ktorej možno realizovať dispozíciu (pojmy pokojný stav a zrejmý zásah doň sú relatívne určité a je na posúdení obce, či skutkový stav spĺňa uvedené podmienky),

- taxatívna, pretože nevypočítava príkladmo podmienky, za ktorých sa možno domáhať ochrany, ale presne a úplne (z hľadiska typológie výpočtu) ustanovuje dve konkrétne podmienky,

- jednoznačná, pretože nepripúšťa alternatívne podmienky,

- jednoduchá, pretože

argumentom a contrario

možno vyvodiť, že hypotéza nie je popisná, hoci autor dodáva, že legálna definícia pojmu

pokojný stav

by uľahčila aplikačnú prax a zrejme aj odstránila obavy z využívania inštitútu, čo by v konečnom dôsledku zvýšilo právnu istotu a posilnilo princíp dôvery občanov v právo ⁸⁾ ,

- všeobecná, pretože podmienky stanovuje rodovými znakmi a nesmeruje k úprave osobitostí či jednotlivostí rodových znakov.

Onou podmienkou hypotézy právnej normy je (zložená) podmienka - zrejmý zásah do pokojného stavu. Posúdenie otázky, či došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, bude úlohou obce, resp. do značnej miery navrhovateľa.

V komentovanej právnej norme je nepochybne možné identifikovať

dve dispozície

, a to dispozíciu subjektu domáhajúceho sa ochrany a dispozíciu obce. Dispozícia subjektu domáhajúceho sa ochrany spočíva v oprávnení domáhať sa ochrany na obci. Toto právo využiť môže, ale aj nemusí. Dispozícia obce spočíva v oprávnení predbežne zásah zakázať alebo v oprávnení uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Je evidentné, že obe dispozície sú vo forme oprávnenia, avšak z analýzy normatívneho textu vyplývajú dva podstatné prvky. Prvým je logická, jazykovo-gramatickým a systematickým výkladom podporená kauzalita, v ktorej zmysle obec môže realizovať svoje oprávnenie až po tom, čo svoje oprávnenie realizuje subjekt domáhajúci sa ochrany. Druhým prvkom je jednoznačná povinnosť obce po podaní návrhu subjektu domáhajúceho sa ochrany vo veci konať a rozhodnúť, a to v súlade s princípom zákazu

denegatio iustitiae

, hoci to nie je v normatívnom texte explicitne ustanovené.

Ako bolo uvedené, právna norma

sankciu

neobsahuje, pretože obsahuje dve oprávnenia, ktorých nesplnenie nemožno nijakým spôsobom sankcionovať.

1.2 Hmotnoprávna úprava inštitútu predbežnej ochrany poskytovanej obcou

Základným hmotnoprávnym predpokladom realizácie a aplikácie § 5 OZje

existencia pokojného (faktického) stavu, ktorý bol narušený zrejmým zásahom. Tento stav môže byť aj protiprávny

, pretože zmyslom inštitútu predbežnej ochrany poskytovanej obcou a postupu podľa § 5 OZ"nie je rozhodnúť spor o právo, ale obnoviť stav, ktorý existoval pred porušením pokojného stavu" ⁹⁾ . Samozrejme, bolo by vhodné, aby aj tento inštitút bol uplatňovaný v súlade so