HLUŠÁK, M.: Ešte raz ku kumulácii bežných úrokov a úrokov z omeškania (a o sankciách v súkromnom práve). Právny obzor, 105, 2022, č. 2 s. 165 – 172.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.2.05
Once more on the Cumulation of Ordinary Interest and Default Interest (and on Sanctions in Private Law). In the article the author responds to the study of prof. O. Ovečková on ordinary interest and default interest, and disputes her conclusion that during default the creditor is entitled to both, ordinary as well as default interest. In the author’s view, the creditor is entitled only to the higher of the two, since both claims are, to a certain extent, aimed at satisfying the same interest of the creditor. In the article, the author further discusses the nature of sanctions in private law, in particular the question whether private law sanctions really fulfil a preventive, punitive and compensatory function. He points out the difference between the function or substance of sanctions and their effect. He concludes that, at present, sanctions in private law essentially fulfil only a compensatory function. However, it does not exclude the possibility that they may also have a preventive or punitive effect in individual cases.
Key words: default interest, cumulation of ordinary and default interest, sanctions in private law
Profesorka Oľga Ovečková publikovala v predchádzajúcom ročníku tohto časopisu pozoruhodnú štúdiu venovanú úrokom z úveru, v ktorej sa okrem iného dotkla aj otázky kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania počas trvania omeškania.
1)
Teda otázky, ktorú sme spolu s dr. Veronikou Zoričákovou (rod. Trojčákovou) pred nejakým časom spracovali na inom mieste.
2)
Podľa prof. Ovečkovej takáto kumulácia možná je, čo má vyplývať z rôznych funkcií bežných úrokov a úrokov z omeškania: kým bežné úroky plnia funkciu odplaty za používanie istiny a majú väzbu na zisk, úroky z omeškania sú sankciou, ktorá plní reparačnú, represívnu a preventívnu funkciu, pričom závisí od konkrétnej situácie, ktorá z týchto funkcií sa uplatní s väčšou intenzitou. Prof. Ovečková tým vyjadrila nesúhlas s názorom, ktorý sme prezentovali spolu s dr. Zoričákovou a v ktorého zmysle sa úroky z omeškania započítavajú na tie bežné, a teda - zjednodušene povedané - že sa počas omeškania istina úročí tou sadzbou, ktorá je vyššia. Podľa prof. Ovečkovej náš názor "
nemá žiadnu oporu v právnej úprave
de lege lata
", "
prekračuje prípustnú mieru odklonu od textu právnej normy, neprináša riešenie sporných otázok, ale vedie len k ďalším nejasnostiam a nejednoznačným riešeniam. Do veľkej miery mení a znižuje zrozumiteľnosť zákona, a tým aj predvídateľnosť jeho účinkov."
Tieto, ako aj iné postrehy prof. Ovečkovej obsiahnuté v spomenutej štúdii - ktorú považujem z
