V predkladanom príspevku sa zaoberáme z pohľadu viac ako 10-ročnej znaleckej praxe znaleckej organizácie a znaleckého ústavu zásadnými odbornými a metodologickými pochybeniami znalcov, ktoré považujeme za významné v prípadoch posudzovania poskytovania zdravotnej starostlivosti. Osobitný priestor sme venovali úvahám o nutnosti metodologicky správneho výkonu znaleckej činnosti z pohľadu meritórneho rozhodnutia.
In this paper, we analyse the fundamental professional and methodological failures of expert witnesses in cases of medical malpractice. Our paper reflects more than 10 years of experience of an institutional expert witness organization and expert witness institute. We devoted a special space to considera tions on the need for methodologically correct performance of expert witness activities from the point of decision on the merits.
1)
MORAVANSKÝ, N. - LACIAKOVÁ, L. - KOVÁČ, P. - ČENTÉŠ, J. - REKEŇ, V: Forenzná sila medicínskeho dôkazu a najčastejšie pochybenia znalcov; Justičná revue 73, 2021, č. 2, s. 232 - 241.
I Úvod
Znalecká činnosť v medicíne je najvyššia forma prezentácie medicínskych poznatkov tam, kde je z právneho pohľadu potrebné kvalifikovať skutok a zodpovedať otázky týkajúce sa úmyslu, nedbanlivosti či kauzálneho nexu medzi konaním a následkom, ktorý nastal.
Výsledok znaleckej činnosti v medicíne je prameňom medicínskeho dôkazu, ktorý môže mať rôznu silu. V prípadoch posudzovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je obzvlášť dôležité hovoriť o sile medicínskeho dôkazu, potrebného na potvrdenie alebo vyvrátenie postupov
lege artis
či
non lege artis.
Rozhodovanie právnych otázok v prípadoch týkajúcich sa pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa v trestnom ani v civilnom konaní nezaobíde bez znaleckej činnosti. Ak sa už v niektorých krajinách priamo znalecky neskúma kauzálny vzťah medzi
non lege artis
postupom, napr. v zjavných prípadoch, ako sú stranové zámeny operačných zákrokov na končatinách alebo evidentne preukázané nálezy cudzích telies v telesných dutinách po operačných zákrokoch
2)
v trestnoprávnej rovine, potom je znalecká činnosť potrebná v rámci civilného konania pre vypracovanie návrhu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
3)
Znalec má pritom odbornú, etickú a právnu povinnosť vypracovať spoľahlivý, preskúmateľný, objektívne pravdivý a metodologicky správny znalecký posudok.
4)
V tejto súvislosti zdôrazňujeme fakt, že znalec by mal byť v prvom rade schopný obhájiť svoje vlastné odborné závery na podklade medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine) a poznatkov všeobecne akceptovaných v príslušnom medicínskom odvetví.
5)
Prezentáciou medicínskeho dôkazu rozumieme nielen znalecký posudok, ale v širšom zmysle slova aj udržateľnosť dôkazu pri výsluchu znalca v akomkoľvek štádiu civilného alebo trestného konania.
II Materiál a metodika
Ako znalecká organizácia (od roku 2008) a znalecký ústav (od roku 2016) forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., sme vypracovali a vykonali v časovom rozpätí rokov 2008 až 2019 celkovo 3 098 znaleckých úkonov. Nejde pritom len o písomne podané znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ale aj znalecké úkony týkajúce sa priamej účasti znalcov znaleckej organizácie a znalcov či osôb poverených znaleckým ústavom na súdnom pojednávaní v civilných a trestných veciach. Mnohé z našich prípadov predstavujú revíziu znaleckých úkonov iných znalcov.
Uvedený súbor prípadov umožňuje analyzovať a identifikovať najvýznamnejšie sporné a nesprávne postupy znalcov v konkrétnych prípadoch a ich zovšeobecnenie.
Autori sumarizujú zásadné nedostatky