Znalecké dokazovanie

Nová právní úprava znaleckého zákona z roku 2004 mění pohled nejen na výkon znalecké činnosti, ale i na odpovědnost znalce ve vztahu výkonu a výsledkům znalecké činnosti. Již více než dvacet let se tak ustaluje právní a soudní praxe v této oblasti. Článek přináší dosavadní hodnocení takové praxe a přináší shrnující závěr na to, jak je odpovědnost znalce za výkon znalecké činnosti chápána a jak je riziko vzniku negativních dopadů výkonu znalecké činnosti posuzováno a z pohledu společenských dopadů eliminováno.

V príspevku reflektujeme imperfektné trestné oznámenia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 278 uvedeného zákona. Následne poukazujeme na nejednotné postupy orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") v otázke začínania trestných stíhaní uvedených deliktov s osobitným upriamením pozornosti na problematiku "alternatívneho" preukazovania solventnosti ako obligatórneho znaku skutkových podstát uvedených trestných činov (ďalej len "SPTČ").

V predkladanom príspevku sa zaoberáme z pohľadu viac ako 10-ročnej znaleckej praxe znaleckej organizácie a znaleckého ústavu zásadnými odbornými a metodologickými pochybeniami znalcov, ktoré považujeme za významné v prípadoch posudzovania poskytovania zdravotnej starostlivosti. Osobitný priestor sme venovali úvahám o nutnosti metodologicky správneho výkonu znaleckej činnosti z pohľadu meritórneho rozhodnutia. In this paper, we analyse the fundamental professional and methodological failures of expert witnesses in cases of medical malpractice. Our paper reflects more than 10 years of experience of an institutional expert witness organization and expert witness institute. We devoted a special space to considera tions on the need for methodologically correct performance of expert witness activities from the point of decision on the merits. 1)