Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na problematiku doktríny plodov otráveného stromu, keďže predmetná teória má v rámci trestného konania v súčasnosti pomerne kontroverzné postavenie. Predmetný článok analyzuje danú doktrínu, pričom poukazuje na aplikačnú prax vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
In the present paper, the author focuses on the issue of the fruit of the poisoned tree doctrine, as the theory in question is currently quite controversial in the context of criminal proceedings. The presented article analyses the doctrine in question, referring to the application practice of national courts as well as the European Court of Human Rights.
MIŠINOVÁ, A.: Doktrína plodov otráveného stromu v trestnom konaní; Justičná revue, 77, 2025, č. 5, s. 515 - 525.
Kľúčové slová: plody z otráveného stromu, zákonnosť, aplikačná prax.
Key words: fruit of the poisoned tree, legality, application practice.
Právne predpisy: zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok.
Úvod
Podmienka zákonnosti predstavuje jednu z nevyhnutných zákonných podmienok v rámci celého trestného procesu, pričom je vyjadrená v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj ako "Trestný poriadok" alebo "TP"), v zmysle ktorého platí, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
1)
Uvedená zásada je procesným doplnkom zásady
"nullum crimen sine lege"
, ktorá je v trestnom práve hmotnom vyjadrením zásady zákonnosti. Na tomto mieste je však nevyhnutné zvýrazniť skutočnosť, v zmysle ktorej ide nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú, a z tohto dôvodu má prednosť pred záujmom na náležitom zistení skutkového stavu, pri ktorom za každých okolností musí byť zásada zákonnosti zachovávaná.
2)
Na tomto mieste je dôležité poukázať na skutočnosť, že zákonnosť dôkazov je vyjadrená vo viacerých ustanoveniach Trestného poriadku, nielen v rámci zásady zákonnosti obsiahnutej v ust. § 2 ods. 1 TP. V týchto intenciách do pozornosti možno uviesť ust. § 119 ods. 3 TP alinea prvá, v zmysle ktorej platí, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
3)
Vzhľadom na uvedené platí, že v intenciách procesualistického dokazovania sú Trestným poriadkom kladené na pojem dôkaz tri fundamentálne podmienky:
-
môže prispieť k náležitému objasneniu veci v rámci trestného konania,
-
bol získaný pomocou zákonných prostriedkov,
-
bol získaný podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
4)
Doktrína plodu otráveného stromu sa štrukturálne upína najmä na procesy dokazovania v rámci trestného konania. V súlade so spomenutou doktrínou platí, že dôkaz zadovážený v rozpore so zákonom (prvý dôkaz) prenáša svoju nezákonnosť, ako aj procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz (druhý dôkaz).
5)
V rámci predmetnej doktríny možno skonštatovať, že ide o metaforické označenie jednoduchej hypotézy, v zmysle ktorej platí, že ak je dôkaz nezákonný, tak prenáša svoj aspekt nezákonnosti na všetky dôkazy, ktoré sú z neho odvodené. Samotná terminológia vychádza z pravidla, že ak dôjde k poškodeniu zdroja ("stromu") dôkazu, tak potom je poškodené aj všetko ostatné, čo sa z neho získa.
6)
Na tomto mieste sa žiada dodať, že teória plodu otráveného stromu nemá kontinentálny pôvod, a pochádza z angloamerického právneho systému
(common law)
, pričom za jej názvom stojí sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Felix Frankfurther, ktorý ho prvýkrát vyslovil vo veci
Nardone vs. Spojené štá