Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na problematiku doktríny plodov otráveného stromu, keďže predmetná teória má v rámci trestného konania v súčasnosti pomerne kontroverzné postavenie. Predmetný článok analyzuje danú doktrínu, pričom poukazuje na aplikačnú prax vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Autorka sa v predkladanom príspevku sústreďuje na aspekt dôveryhodnosti výpovede spolupracujúceho obvineného, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť rozhodovacej činnosti tak vnútroštátnych súdov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom príspevku je poskytnúť parciálne riešenie problematiky previazanej s osobou spolupracujúceho obvineného.

Autorka sa v článku sústreďuje na aplikačné problémy určovania rodičovstva v kontexte asistovanej reprodukcie, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť určeniu a zapretiu otcovstva v prípade nezosobášených párov. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda. Cieľom je najmä poukázať na potrebu prijatia novej právnej úpravy v oblasti asistovanej reprodukcie v podmienkach Slovenskej republiky.

Autorka sa v predkladanom článku venuje aplikačným problémom právnej úpravy utajených pôrodov. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na úskalia aktuálnej právnej úpravy v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

Autorka sa v článku zaoberá nevyhnutnosťou vybraných zmien súčasnej právnej úpravy určovania a zapierania otcovstva. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na úskalia a nedostatky aktuálnej právnej úpravy.V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

V predkladanom príspevku sa autorka načrtnutím praktických aplikačných problémov pokúša o objasnenie prokurátorského dozoru v praktickej rovine. Súčasne je jej cieľom naznačiť možné spôsoby ich riešenia.

Autorka sa v predkladanom článku zaoberá vybranými praktickými aspektmi inštitútu dohody o vine a treste. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na aplikačné úskalia tohto inštitútu v súvislosti s ukladaním trestov v rámci dohodovacieho konania a následného využívania dohody o vine a treste v praxi. Autorka formuluje závery a zároveň ich poníma aj ako podnet do diskusie.