Hodnovernosť výpovede spolupracujúceho obvineného

Inštitút spolupracujúceho obvineného disponuje principiálnym významom v intenciách odhaľovania závažných foriem organizovanej kriminality. Odhaľovanie organizovaného zločinu týmto spôsobom možno chápať ako riešenie dôkaznej núdze orgánov činných v trestnom konaní na účel usvedčenia páchateľa trestnej činnosti prostredníctvom spolupráce s iným páchateľom trestnej činnosti. V tomto kontexte však možno súčasne dodať, že uvedeným postupom dochádza k značnému potlačeniu nosných zásad trestného konania, konkrétne zásady legality a oficiality, z ktorých vychádza celý kontinentálny trestný proces. ¹⁾

Vzhľadom na uvedené sa diskutabilnou stáva práve otázka oslabenia už uvedených zásad, pričom štát proklamuje spravodlivosť tým, že určuje cenu za jej dosiahnutie a to práve popretím zásad trestného konania. V týchto intenciách je potrebné uviesť do pozornosti, že je žiaduce, aby akékoľvek vybočenie z fundamentálnych zásad trestného konania bolo podopreté účinnými kontrolnými mechanizmami. Pre lepšiu orientáciu v predmetnej problematike možno doplniť, že k naplneniu samotného inštitútu spolupracujúcej osoby môže dôjsť tak v rámci predsúdneho konania, ako aj v priebehu konania na súde, pričom v rámci predsúdneho konania pôjde o inštitút dočasného odloženia vznesenia obvinenia. So zreteľom na uvedené neprichádza ešte do úvahy označiť kolaborujúcu osobu za spolupracujúceho obvineného so zreteľom na skutočnosť, v zmysle ktorej ešte nedisponuje procesným postavením obvineného. V nasledujúcich procesných krokoch už však možno hovoriť o procesnom postavení spolupracujúceho obvineného, a konkrétne pôjde o zastavenie trestného stíhania (§ 215 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 a § 219 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), a prerušenie trestného stíhania (§ 228 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), keďže už bolo voči konkrétnej osobe vznesené obvinenie. ²⁾