In the present paper, the author focuses on the aspect of the credibility of the testimony of a cooperating defendant, paying particular attention to the case law of both national courts and the European Court of Human Rights in this context. At the same time, it points out the pitfalls of the current legislation and, in a logical sequence, formulates proposals for de lege ferenda changes to the legislation. The aim of the paper is to provide a partial solution to the issue of the person of a cooperating defendant.
MIŠINOVÁ, A.: Hodnovernosť výpovede spolupracujúceho obvineného; Justičná revue, 77, 2025, č. 1, 9 – 20.
Kľúčové slová: spolupracujúci obvinený, hodnovernosť, výpoveď, benefity.
Key words: cooperating defendant, credibility, testimony, benefits.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Úvod
Inštitút spolupracujúceho obvineného disponuje principiálnym významom v intenciách odhaľovania závažných foriem organizovanej kriminality. Odhaľovanie organizovaného zločinu týmto spôsobom možno chápať ako riešenie dôkaznej núdze orgánov činných v trestnom konaní na účel usvedčenia páchateľa trestnej činnosti prostredníctvom spolupráce s iným páchateľom trestnej činnosti. V tomto kontexte však možno súčasne dodať, že uvedeným postupom dochádza k značnému potlačeniu nosných zásad trestného konania, konkrétne zásady legality a oficiality, z ktorých vychádza celý kontinentálny trestný proces.
1)
Vzhľadom na uvedené sa diskutabilnou stáva práve otázka oslabenia už uvedených zásad, pričom štát proklamuje spravodlivosť tým, že určuje cenu za jej dosiahnutie a to práve popretím zásad trestného konania. V týchto intenciách je potrebné uviesť do pozornosti, že je žiaduce, aby akékoľvek vybočenie z fundamentálnych zásad trestného konania bolo podopreté účinnými kontrolnými mechanizmami. Pre lepšiu orientáciu v predmetnej problematike možno doplniť, že k naplneniu samotného inštitútu spolupracujúcej osoby môže dôjsť tak v rámci predsúdneho konania, ako aj v priebehu konania na súde, pričom v rámci predsúdneho konania pôjde o inštitút dočasného odloženia vznesenia obvinenia. So zreteľom na uvedené neprichádza ešte do úvahy označiť kolaborujúcu osobu za spolupracujúceho obvineného so zreteľom na skutočnosť, v zmysle ktorej
de iure
ešte nedisponuje procesným postavením obvineného. V nasledujúcich procesných krokoch už však možno hovoriť o procesnom postavení spolupracujúceho obvineného, a konkrétne pôjde o zastavenie trestného stíhania (
§ 215 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (
§ 218 a
§ 219 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), a prerušenie trestného stíhania (
§ 228 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok), keďže už bolo voči konkrétnej osobe vznesené obvinenie.
2)
Inštitút spolupracujúceho obvineného v slovenskom právnom poriadku
Trestné konanie v podmienkach Slovenskej republiky je riadené zásadou legality, čo je nutné vykladať tým spôsobom, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Výnimky môže ustanoviť zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná.
3)
Inštitútom korunného svedka
4)
dochádza k porušeniu už uvedenej zásady, ak páchateľa zbavuje trestnej zodpovednosti. V týchto intenciách možno zvýrazniť, že zákon č. 301/2005 Z. z
Trestný poriadok (ďalej aj ako "
Trestný poriadok" alebo "
TP") predpokladá poskytnutie istých výhod, resp. benefitov spolupracujúcej obvinenej osobe v podobe imunity (vo forme zastavenia trestného stíhania
