Institute of a cooperating person in the intentions of the amendment of the Penal Code

The paper is dedicated to the institute of cooperating person. This institute serves to identification of a serious criminal activity and its culprits, especially in case when the law enforcement bodies fight with lack of evidence. Professional public has been pointing to deficiencies in legal regulations for a long time, and also to insufficient practical application of this institute, and these issues should be settled. The paper provides an overview of legal regulations amendment related to the cooperating person, adopted within the amendment of the Penal Code in the Act No. 40/2024 Coll.

Kľúčové slová: Spolupracujúca osoba, benefity, hodnovernosť

Key words: Cooperating person, benefits, credibility

Úvod

Oblasť trestného práva sa nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti venovala otázke, akým spôsobom čo najefektívnejšie odhaľovať a vyšetrovať úmyselnú závažnú trestnú činnosť, na ktorej sa najčastejšie podieľajú viacerí páchatelia. Ide spravidla o nesmierne sofistikovanú trestnú činnosť, ktorej odhalenie a vyšetrovanie je v záujme štátu, avšak orgány činné v trestnom konaní musia bojovať v mnohých prípadoch s dôkaznou núdzou.

Pre odhaľovanie závažnej trestnej činnosti, páchanej najmä v rámci organizovanej štruktúry ľudí, utajeným spôsobom, je významnou osoba, ktorá sa zúčastňovala ako člen kriminálnej štruktúry páchania trestnej činnosti, plánovania jej páchania, dohadovania rôznych úkonov v rámci uzavretých štruktúr. Takáto osoba je pre orgány činné v trestnom konaní, „tápajúce“ bez dôkaznej matérie, jedinečným zdrojom informácií. Môže byť zdrojom informácií, no je otázne, do akej miery ich pravdivo poskytne orgánom činným v trestnom konaní a v akom rozsahu má o nich defacto vedomosť.

Inštitút spolupracujúceho obvineného nie je inštitútom len jedného právneho poriadku, ale svoje miesto má aj v právnom poriadku Českej republiky, Poľskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Talianskej republiky a mnohých ďalších. Jednotlivé právne poriadky sa však odlišujú najmä rozsahom povinností spolupracujúceho obvineného, rozsahom a významom výhod, ktoré sú spolupracujúcemu obvinenému poskytované. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné sa inšpirovať právnymi poriadkami iných štátov v danej oblasti, za účelom čo najefektívnejšej právnej úpravy tohto inštitútu.

Aplikáciu tohto inštitútu v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov odporúčajú aj medzinárodné dokumenty, medzi ktoré patria Dohovor OSN o boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovor OSN proti korupcii, Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu.[1] Významným v danej oblasti je odporúčanie Rady Európy „Recommendation CM/Rec(2022)9 of the Committee of Ministers to member States on the protection of witnesses and collaborators of justice“.[2]

Pre spolupracujúcu osobu je zaužívaný pojem „collaborator of justice“ a v zmysle vyššie uvedeného odporúčania Rady Európy, v základných definíciách, je táto osoba definovaná ako „každá osoba, ktorá čelí obvineniu z trestného činu alebo ktorá bola odsúdená za účasť na zločineckom spolčovaní alebo inej zločineckej organizácii akéhokoľvek druhu, alebo na trestných činoch organizovaného zločinu, ale ktorá súhlasí so spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä svedectvom o zločineckom spolčení alebo organizácii alebo o akomkoľvek trestnom čine spojenom s organizovaným zločinom alebo inými závažnými trestnými činmi“.[3]

Všetky pojmy sa aj napriek viacerým štylistickým, či čiastočne aj obsahovým odchýlkam prekrývajú vo svojej podstate, ako spolupráca páchateľa so štátom s cieľom získania dočasnej či trvalej beztrestnosti, miernejšieho trestu alebo upustenia od potrestania, výmenou za r