Predkladaná práca sa zaoberá problematikou domovej prehliadky ako jedného z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike. V úvodnej časti analyzuje právny rámec, podmienky a dôvody, za akých možno tento inštitút uplatniť. Osobitná pozornosť je venovaná úlohe orgánov činných v trestnom konaní, najmä prokurátora, ako aj procesu vydania príkazu na domovú prehliadku. Druhá časť práce sa zameriava na samotný výkon prehliadky, od predchádzajúcej výzvy cez jej priebeh až po dokumentáciu výsledkov a zaistenie vecí. Na základe štúdia judikatúry a odbornej literatúry práca poukazuje na aplikačné problémy a zdôrazňuje potrebu primeranosti a zákonnosti každého zásahu.
Kľúčové slová: domová prehliadka, základné práva, Trestný poriadok, prokurátor, policajný zbor, súdna prax
Abstract: This paper deals with the issue of house searches as one of the most significant interferences with fundamental human rights and freedoms in the Slovak Republic. The first part analyzes the legal framework, conditions, and reasons under which this institute may be applied. Special attention is given to the role of law enforcement authorities, particularly the prosecutor, as well as the process of issuing a search warrant. The second part focuses on the practical execution of the search, from the preliminary notice through the procedure itself to the documentation of results and seizure of items. Based on the study of case law and legal literature, the paper highlights practical challenges and emphasizes the necessity of proportionality and legality in every intervention.
Key words: house search, fundamental rights, Criminal Procedure Code, prosecutor, police force, judicial practice
ÚVOD
Právo na domovú slobodu patrí medzi základné ľudské práva a slobody garantované tak medzinárodným právom, ako i vnútroštátnym právnym poriadkom každého vyspelého demokratického štátu, a preto každý zásah do tohto práva musí byť odôvodnený, legitímny a primeraný.
Všeobecná deklarácia ľudských práv ako jeden z významnejších medzinárodných dokumentov v súvislosti s ochranou domovej slobody v článku 12 uvádza, že: „nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova, každý má právo na právnu ochranu proti takým zásahom alebo útokom.“
1
V podmienkach Slovenskej republiky zakotvuje právo na nedotknuteľnosť obydlia, ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a rodinného života, zákon s najvyššou právnou silou, zákon štátu, a to Ústava Slovenskej republiky.
2
Právo na nedotknuteľnosť obydlia vykladáme ako zákaz vstúpiť do obydlia druhého bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
3
Jedinú zákonnú výnimku zo zákazu vstupu do obydlia druhého bez jeho súhlasu v Slovenskej republike predstavuje trestnoprávny inštitút domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemky.
4
Práve problematiku domovej prehliadky považujeme za veľmi zaujímajú, preto sme sa jej rozhodli venovať v rámci tejto seminárnej práce. Seminárna práca je systematicky rozdelená do dvoch kapitol. Na úvod prvej kapitoly si vymedzíme teoretické aspekty domovej prehliadky, rovnako aj dôvody, za akých je možné domovú prehliadku v podmienkach Slovenskej republiky legitímne vykonať. Akú úlohu zohrávajú pri domovej prehliadke orgány činné v trestnom konaní? Čo všetko každej domovej prehliadke musí predchádzať? Odpovede na tieto položené otázky ponúkneme taktiež v rámci prvej kapitoly. V druhej kapitole práce našu pozornosť zameriame už na samotný výkon a priebeh domovej prehliadky s poukazom na judikatúru slovenských súdov.
1 INŠTITÚT DOMOVEJ PREHLIADKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
V úvode prvej kapitoly považujeme za potrebné vymedziť si základný právny rámec spolu so súvisiacimi pojmami pre vstup do skúmanej problematiky a jej lepšie pochopenie.
Legálna definícia pojmu „domová prehliadka“ v slovenskom právnom poriadku absentuje, avšak teória trestného práva domovú prehliadku zaraďuje medzi prostriedky, ktorými sa napĺňa účel trestného konania, tzv. inštitúty na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie.
Podľa uznávaného slovenského odborníka na trestné právo, pána profesora Šimovčeka „domová prehliadka je metódou, ktorou sa prehľadáva určitý objekt s cieľom nájsť a zaistiť osoby, veci a iné skutočnosti, ktoré sú dôležité na objasňovanie kriminalisticky relevantnej udalosti. Medzi podmienky vykonania prehliadky zaraďuje existenciu určitej predstavy o hľadaných osobách, veciach a iných skutočnostiach v súvislosti s objasňovaním kriminalisticky relevantnej udalosti, vrátane existencie podozrenia, že sa nachádzajú v určitých priestoroch.“
5
Domová prehliadka môže byť vykonaná buď ako neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon. Po splnení zákonných podmienok existuje možnosť vykonať ju aj pred samotným začatím trestného stíhania. Za určitých okolností v konkrétnej veci môže mať charakter neodkladného úkonu (ex lege). V uvedenom prípade sa však jedná o obzvlášť závažný zásah do práva na domovú slobodu, preto rozhodnutie, na základe ktorého má byť tento úkon vykonaný, musí byť aj z pohľadu zvláštnej závažnosti, dostatočne zdôvodnené, nemôže byť svojvoľné.
6
1.1 DÔVODY NA VÝKON DOMOVEJ PREHLIADKY
Na to, aby štátne orgány mohli oprávnene zasiahnuť svojim občanom, ako aj osobám s inou štátnou príslušnosťou na území SR do ich vlastníckeho práva, ako i práva na súkromie, a následne vstúpiť do ich obydlia za účelom vykonania domovej prehliadky, musí existovať naozaj dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim
7
- − je vec dôležitá pre trestné konanie,
- − skrýva sa tam osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo
- − je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. 8
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 99 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“) prvým krokom začatia výkonu domovej prehliadky je naplnenie minimálne jednej z vyššie uvedených zákonných podmienok.
V tejto súvislosti považujeme za dôležité si bližšie vyložiť nasledujúce odborné pojmy úzko súvisiace s domovou prehliadkou. Prvým je pojem „obydlie“ pod ktorým treba chápať všetky priestory, v ktorých možno bývať, poskytujú fyzickej osobe určité súkromie a možnosť si odpočinúť
9
(dom, byt, rekreačná chata, hotel, ubytovňa, internát, atď.),
10
pričom nie je rozhodujúce, či tam hľadaná osoba má trvalý pobyt alebo sa tam iba zdržiava občasne.
11
Druhým termínom je „vec“. Z hmotnoprávneho hľadiska rozumieme vecou hnuteľnú vec, nehnuteľnú vec, byt, nebytový priestor, ovládateľnú prírodnú silu, cenné papiere, peňažné prostriedky v hotovosti/ na bankových účtoch, listiny, majetkové právo, nehmotnú informáciu, dáta výpočtovej techniky, ako i obrazový záznam zachytený na technickom nosiči.
12
Z procesnoprávneho hľadiska je vecou dôležitou pre trestné konanie vec, ktorá
- − môže slúžiť na účely dokazovania,
- − bola použitá alebo určená na spáchanie trestného činu (napr. zbraň),
- − predstavuje výnos z trestnej činnosti (peniaze). 13
Na základe vyššie uvedeného hovoríme o predmete, ktorý môže byť vecným, ako aj listinným dôkazom, mnohokrát rozhodujúcim, ba až kľúčovým pre súd, ako aj orgány činné v trestnom konaní pri ukladaní trestu páchateľovi (najmä pri majetkovej trestnej činnosti).
14
„Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením.“.
15
1.2. PRÍKAZ NA DOMOVÚ PREHLIADKU
Aby orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) mohli u niekoho oprávnene zrealizovať domovú prehliadku, vyšetrovací spis musí obsahovať také dôležité dôkazy, na základe ktorých príslušník Policajného zboru
16
vypracuje podnet návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky a ten následne predloží príslušnému prokurátorovi.
17
Prokurátor je povinný predmetný podnet preskúmať najmä z hľadiska existencie dôvodného podozrenia, s prihliadnutím na skutkové okolností prípadu.
18
Ak príslušný prokurátor dospeje k záveru, že návrh vyšetrovateľa je odôvodnený, pokračuje ďalej vo svojej práci tým, že spracuje písomný návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku. Tento návrh musí obsahovať náležitosti predpísané zákonom a súčasne byť riadne odôvodnený.
19
V prvej časti návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku prokurátor uvedenie špecifikáciu veci, resp. osoby, ktorá sa má zaistiť, za predpokladu, že nie je neznáma.
20
Pokiaľ ide o druhú časť - odôvodnenie, slovenský právny poriadok tu má Achillovu pätu, pretože neupravuje žiadnym spôsob, čo všetko má byť jeho súčasťou, t. z. že je na konkrétnej osobe prokurátora, na jeho odborných vedomostiach a právnických zručnostiach, akým štýlom odôvodní predmetný návrh na vydanie príkazu, od ktorého sa ďalej odvíja celý osud trestného konania. Keď návrh na domovú prehliadku je spísaný, predkladá sa príslušnému subjektu na rozhodnutie.
Po dôkladnej právnej úvahe domovú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie, a to pred začatím trestného stíhania/ v prípravnom konaní.
V neodkladných prípadoch tak môže urobiť namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie - predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie, v ktorého územnom obvode sa má zrealizovať naplánovaná domová prehliadka.
21
Príkaz sa doručuje danej osobe (aj vlastníkovi nehnuteľnosti, ak táto osoba ním nie je) pri samotnej prehliadke. Pokiaľ to nie je umožnené, tak najneskôr do dvadsaťštyri hodín po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo doručenie neúspešné.
22
2. VÝKON DOMOVEJ PREHLIADKY
Oprávnenie vykonať domovú prehliadku má orgán, ktorý podľa Trestného zákona ju nariadil alebo poverený policajt. Základným predpokladom naplnenia účelu je jej vykonanie bez meškania.
23
2.1 PREDCHÁDZAJÚCA VÝZVA
Platí pravidlo, že domová prehliadka sa má realizovať až po predchádzajúcej výzve. Účelom tejto výzvy je, aby osoba, u ktorej sa má uskutočniť domová prehliadka mala možnosť sa slobodne rozhodnúť, či hľadanú vec alebo skrývanú osobu presne špecifikovanú v predloženom príkaze vydá dobrovoľne a bude spolupracovať s OČTK, alebo nebude súčinná. V prípade, že dôjde k dobrovoľnému vydaniu osoby alebo veci
24
, domová prehliadka vykonaná byť nemusí.
25
Ako býva zvykom, každé pravidlo má aj svoje výnimky, a tak to je aj pri tomto inštitúte. Bez predchádzajúcej výzvy do objektu môže vstúpiť príslušník PZ vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia osôb, ochranu štátu, majetku, udržanie verejného poriadku, ochranu práv a slobôd iných, alebo je všeobecný záujem na ochrane prírody.
26
6 Na tieto miesta je poverený príslušník oprávnený vstúpiť aj v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie, resp. na umiestnenie do výkonu trestu odňatia slobody, alebo keď je potreba predviesť obvineného / svedka, ktorý sa nachádza na predmetnom mieste.
27
Toto všetko sa vzťahuje na prípady, ktoré sú urgentné a je tam prítomná existencia vážnej prekážky.
28
Závažnou prekážkou je napríklad skutočnosť, že osoba, ktorá je predmetom záujmu OČTK je v zahraničí, resp. na mieste neznámom alebo bráni tomu vážne ochorenie.
29
2.2. PRIEBEH DOMOVEJ PREHLIADKY
Po identifikácii OČTK služobnými preukazmi, predložení príkazu podpísaného sudcom, poučení osoby, o jej právach a povinnostiach, u ktorej sa prehliadka má vykonávať a neúspešnej predchádzajúcej výzve, resp. nespolupráci osoby sa môže začať predmetná domová prehliadka.
Aby priebeh domovej prehliadky bol čo najhladší a najefektívnejší, je potrebné, aby sa OČTK riadili zásadami a mali každú akciu dobre naplánovanú. Netreba zabúdať na skutočnosť, že každé vyšetrovanie je špecifické. Z hľadiska kriminalistickej taktiky je jednou z najdôležitejších zásad, zásada spočívajúca v prekvapivosti, ktorá má význam najmä z dôvodu, že osoba, u ktorej sa bude robiť domová prehliadka, nemôže čo i len tušiť, že sa v jej obydlí pripravuje takáto akcia, inak by hrozilo celé zmarenie úkonu.
30
Počas celého priebehu treba dbať na to, aby domová prehliadka bola vykonávaná legitímne, objektívne a primerane.
31
Na to je potrebné v praxi pribrať nezúčastneného plnoletého človeka, ktorý nie je v príbuzenskom/ inom blízkom pomere k osobám a bude počas celej realizácie prehliadky fyzicky prítomný na mieste, v danom čase.
32
Od účasti tejto osoby možno upustiť v situácií, v ktorej hrozilo vážne poškodenie jej zdravia alebo stratu života.
33
Ak sa v prehľadávanom objekt nachádzajú aj iné náhodné osoby, ktoré nemajú s prehliadkou nič spoločné, dôjde k ich výzve na opustenie obydlia, ale až po tom, ako sa preukážu OČTK dokladom totožnosti, resp. iným hodnoverným dokladom a zistí sa skutočný dôvod ich prítomnosti.
34
Po realizácií uvedených úkonov prichádza na rad dokumentácia miesta, o ktorom je vyhotovená zápisnica o domovej prehliadke obsahujúca zoznam zaistených vecí, resp. osôb, ktorej súčasťou sú aj fotografie, resp. videozáznamy.
35
Pokiaľ sa pri domovej prehliadke nájdu veci, ktoré nepochybne súvisia s trestným činnom, ale tieto neboli uvedené v príkaze, zadokumentujú sa a zaistia sa tiež.
36
Týmto úkonom sa začína nové trestné konanie vo veci súvisiacej s charakterom zaistenej veci.
37
Na konci domovej prehliadky nemožno zabudnúť zabezpečiť do zápisnice podpisy všetkých zúčastnených osôb. Do zápisnice sa tiež uvedie aj presný opis odňatých veci.
38
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, sa vydá najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.
39
Štúdiom danej problematiky sme dospeli k záveru, že je mimoriadne dôležité nepodceniť dôkladnú prípravu prehliadky, t. j. zhromaždiť a podrobne vyhodnotiť už získané informácie vo vyšetrovanej veci a rovnako aj informácie, ktoré užšie charakterizujú objekt prehliadky (najmä poloha obydlia, prístupové cesty, profil páchateľa – životný štýl, zdravotný stav, rodinné vzťahy). OČTK musia byť pripravené aj možnosť realizácie špeciálnych úkonov, napr. počítať aj s inými technickými prostriedkami tak, aby nebolo potrebné ich dodatočne zabezpečovať - mať zaistenú účasť kriminalistického experta.
40
2 ZÁVER
Domová prehliadka patrí v našom právnom poriadku medzi zaisťovacie úkony, ktoré predstavujú jeden z najvážnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd.
V predkladanej seminárnej práci sme zodpovedali otázky položené v úvode práce, a to za akých podmienok možno inštitút domovej prehliadky v aplikačnej praxi uplatniť, aké úlohy plnia orgány činné v trestnom konaní. Možno konštatovať, že úloha prokurátora pri domovej prehliadke je nenahraditeľná, nakoľko čo i len malá chyba v jeho príkaze na domovú prehliadku môže mať za následok zmarenie jej realizácie. Samozrejme, mimoriadne dôležitú úlohu zohrávajú aj naši príslušníci Policajného zboru, ktorí pracujú najmä v teréne a takisto nemožno opomenúť ani prácu sudcov. Práve uskutočnenie precízne zrealizovane domová prehliadka môže výrazne zapôsobiť na osoby, u ktorých bola táto uskutočnená, čoho výsledkom môže napr. byť aj samotné rozhodnutie osoby páchateľa upustiť od ďalšej pripravovanej trestnej činnosti.
Realizácia každej domovej prehliadky musí byť hlavne primeraná sledovanému cieľu. Štát musí svojim občanom zaručiť ochranu proti takémuto zneužitiu, to znamená, aby orgány verejnej moci boli limitované pri uplatňovaní voľnej úvahy pri výbere prostriedkov, ktorými chcú orgány dosiahnuť legitímny cieľ zásahu. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že ak možno sledovaný cieľ dosiahnuť miernejšími prostriedkami, je potrebné zvoliť tieto nástroje a domovú prehliadku zvoliť ako krajný prostriedok.
Daná problematika je značne rozsiahla a vyžaduje si hlbšie štúdium, avšak veríme, že sa nám podarilo zrozumiteľným spôsobom vysvetliť základne princípy fungovania inštitútu domovej prehliadky.
1) Všeobecná deklarácia ľudských práv. Dostupné on-line (link https://unis.unvienna.org/unis/uploads/documents/UN75_HRConvention_SK.pdf).
2) Čl. 19 ods. 2 a čl. 21 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky.
3) Dostupné on-line (link https://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka).
4) § 99 - § 107 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
5) ŠIMOVČEK, IVAN A KOLEKTÍV.2011. Kriminalistika. Plzeň. Aleš Čenek, s. r. o. 2011, s. 239.
6) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. novembra 2017, sp. zn. 4Tdo/67/2016.
7) ČENTÉŠ, J., KURILOVSKÁ, L., ŠIMOVČEK, I., BURDA, E. A KOLEKTÍV. 2021. Trestný poriadok II, § 1- § 195. Bratislava. C. H. Beck, SK, 2021, s. 520.
8) § 99 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
9) ŠIMOVČEK, IVAN A KOLEKTÍV. 2016. Trestné právo procesné. 2. rozšírené vydanie. Plzeň. Aleš Čenek, s. r. o., 2016, s. 125.
10) Formy obydlia bližšie vymedzuje zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, respektíve zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon.
11] Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 22. decembra 1988, sp. zn. 5Tz 37/88 (R8/1190)
12) § 130 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
13) § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
14) ŠIMOVČEK, IVAN A KOLEKTÍV. 2016. Trestné právo procesné. 2. rozšírené vydanie. Plzeň. Aleš Čenek, s. r. o., 2016, s. 120.
15) § 89 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
16) § 7 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
17) ŠAMKO, P. 2015. Zaistenie vecí pri domovej prehliadke a náhodne nájdené veci. In: pravnelisty.sk. 2015. Dostupné on-line (link http://www.pravnelisty.sk/clanky/a326-zaistenie-veci-pri-domovejprehliadke-a-nahodne-najdene-veci).
18) Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
19) § 181 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
20) § 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
21) § 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
22) § 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
23) § 100 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
24) § 89a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
25) § 104 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, respektíve uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2018, sp. zn. 1TdoV/2017. Dostupné on-line (link https://www.judikaty.info/document/nssr/76146/).
26) § 103 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
27) § 103 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
28) § 103 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
29) Dostupné on-line (link https://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka).
30) PAULIČKOVÁ N. Etapa pred realizáciou domovej prehliadky trestného činu krádeže vlámaním. Dostupné online (link https://akademiapz.sk/sites/default/files/2469-Archive%204-2023/010%20PAULI%C4%8CKOV%C3%81%20Domov%C3%A1%20prehliadka1%20-%20oprava%20zdroj.pdf).
31) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2018, sp. zn. 2Tdo/84/2017. Dostupné online (link https://www.supcourt.sk/data/att/78984).
32) § 105 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
33) § 105 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
34) Dostupné online (link https://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka).
35) § 105 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
36) Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. februára 2012, uznesenie sp. zn. 1Tos/10/2012.
37) Dostupné on-line (link https://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka).
38) § 90 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
39) § 105 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
40) FEDOROVIČOVÁ, I: DOMOVÁ PREHLIADKA AKO VÝZNAMNÝ ZDROJ INFORMÁCIÍ PRI OBJASŇOVANÍ A VYŠETROVANÍ SEXUÁLNEJ TRESTNEJ ČINNOSTI.