Hrubá nedbanlivosť je novým pojmom, ktorý sa zavádza do Trestného zákona. Viaceré právne predpisy Európskej únie spomínali tento pojem, no doposiaľ nebol v našich podmienkach zakotvený. Aj keď v jednej z verzií veľkej novely Trestného zákona sa predpokladalo zavedenie tohto pojmu v súvislosti s environmentálnou trestnou činnosťou, nakoniec z toho zišlo. Tento pojem sa zavádza zatiaľ len v súvislosti s novou skutkovou podstatou trestného činu porušenia reštriktívnych opatrení. Uvidíme do budúcna, či zákonodarca tento pojem využije aj pri iných skutkových podstatách, ako je to napríklad v Českej republike.
Serious negligence is a new concept being introduced into the Criminal Code. A number of European Union laws have mentioned this concept, but it has not yet been enshrined in our conditions. Although one version of a major amendment to the Criminal Code envisaged the introduction of this concept in the context of environmental crime, it was eventually dropped. The concept has so far only been introduced in connection with the new offence of violation of restrictive measures. It remains to be seen in the future whether the legislator will also use this concept for other offences, as is the case, for example, in the Czech Republic.
ZÁBRENSZKI, T.: Zavedenie pojmu "hrubá nedbanlivosť" do Trestného zákona; Justičná revue, 77, 2025, č. 10, s. 965 - 975.
Kľúčové slová: hrubá nedbanlivosť, reštriktívne opatrenia, medzinárodné sankcie, novela Trestného zákona.
Key words: serious negligence, restrictive measurements, international sanctions, amendment to the Criminal Code.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a o zmene smernice (EÚ) 2018/1673.
Úvod
V Slovenskej republike už bol pokus zaviesť hrubú nedbanlivosť v rámci jednej z predložených veľkých noviel Trestného zákona. Nakoniec sa tento pojem zavádza do Trestného zákona až zák. č. 157/2025 Z. z., ktorým sa novelizuje Trestný zákon. V našich podmienkach sa hrubá nedbanlivosť bude zatiaľ týkať iba jedného trestného činu, a to porušenia reštriktívnych opatrení. Problematika reštriktívnych opatrení je značne komplexná a vítame rozhodnutie zákonodarcu preklopiť príslušnú smernicu Európskej únie (ďalej len "EÚ") v tom duchu, že sa zavádza aj hrubá nedbanlivosť.
Pojem hrubá nedbanlivosť je v našom Trestnom zákone novinkou. Tento pojem však nie je neznámy v rámci predpisov EÚ, v ktorých sa odkazovalo na spáchanie skutku aj z hrubej nedbanlivosti. V Českej republike majú v Trestním zákoníku tento pojem zavedený už niekoľko rokov a nájdeme ho vo viacerých skutkových podstatách. V predmetnom článku poukážeme na vybrané právne predpisy EÚ, ktoré s týmto pojmom pracujú, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý poskytol bližší výklad. Taktiež sa zameriame na výklad tohto pojmu v podmienkach Českej republiky a na aplikačnú prax Najvyššieho súdu ČR, týkajúcu sa hrubej nedbanlivosti.
1 Východisková legislatíva Európskej únie na zavedenie hrubej nedbanlivosti v podmienkach Slovenskej republiky
K rozhodnutiu zákonodarcu zaviesť hrubú nedbanlivosť do zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") došlo po prijatí Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 vymedzením trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie (ďalej len "Smernica"). Účelom tejto Smernice je, aby členské štáty upravili a vymedzili trestné činy a sankcie, ktoré sa týkajú porušovania reštriktívnych opatrení vydaných EÚ, keďže dochádzalo k častým obchádzaniam či porušovaniu týchto reštriktívnych opatrení. Prostredníctvom tejto Smernice sa EÚ rozhodla pritvrdiť v oblasti dodržiavania týchto reštriktívnych opatrení.
Recitál (4) Smernice uvádza, že porušovanie reštriktívnych opatrení EÚ má byť definované ako trestný čin. K hrubej nedbanlivosti sa v tomto ustanovení uvádza, že:
"Určité konanie by malo predstavovať trestný čin aj v prípade, že bolo vykonané z hrubej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o trestné činy vymedzené v tejto smernici, pojem "hrubá nedbanlivosť" by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie."
Čl. 3 ods. 3 Smernice uvádza, že
"Členské štáty zabezpečia, aby konanie uvedené v odseku 1 písm. e)
1)
predstavovalo trestný čin aj vtedy, ak bolo spáchané z hrubej nedbanlivosti, prinajmenšom vtedy, ak sa toto konanie týka položiek uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohách I a IV k nariadeniu (EÚ) 2021/821."
V dôvodovej správe k smernici sa uvádza, že v jednotlivých štátoch sa líšia systémy sankcií a doposiaľ nedošlo k harmonizácii na úrovni EÚ. Porušenie reštriktívnych opatrení EÚ je výlučne trestným činom v 12 členských štátoch. Porušenie reštriktívnych opatrení je buď priestupkom alebo trestným činom v 13 členských štátoch. Rozhodujúce kritériá na určenie, aké konanie má byť trestným činom a aké priestupkom, je určené najmä závažnosťou konania určeného z kvalitatívneho (úmysel alebo hrubá nedbanlivosť) alebo kvantitatívneho hľadiska (výška škody). Vo dvoch členských štátoch (sem patrí aj Slovenská republika) je porušenie reštriktívnych opatrení EÚ len priestupkom, resp. správnym deliktom. K článku 3 sa v dôvodovej správe uvádza, že niektoré prípady porušenia majú predstavovať trestný čin v prípade, ak došlo k spáchania z hrubej nedbanlivosti. Malo by ísť o odborníkov z oblasti právnych, finančných či obchodných služieb, ktoríby mali konať s náležitou starostlivosťou, s cieľom predísť akémukoľvek porušeniu reštriktívnych opatrení EÚ
2)
.
1.1 Zmienka hrubej nedbanlivosti v iných predpisoch Európskej únie
Hrubá nedbanlivosť sa vyskytuje vo viacerých predpisoch EÚ, najmä v predpisoch týkajúcich sa colného konania a voľného pohybu tovaru
3)
. Zmienka hrubej nedbanlivosti v kontexte trestnej činnosti a prania špinavých peňazí, keďže porušenie reštriktívnych opatrení má byť predikatívnym trestným činom, sa objavila v recitáli (13) Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva v nasledovnom znení:
"... Keďže v tejto smernici sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí, členské štáty môžu v uvedenej oblasti prijať alebo zachovať prísnejšiu trestnoprávnu úpravu. Členské štáty by mali mať možnosť napríklad stanoviť, že trestným činom je aj pranie špinavých peňazí spáchané v dôsledku nedbanlivosti alebo hrubej nedbanlivosti ...".
Pojem hrubá nedbanlivosť nájdeme aj v Delegovanom rozhodnutí Komisie č. 2012/678/EÚ o vyšetrovaní a pokutách v súvislosti s manipulovaním štatistických údajov. V tomto rozhodnutí sa hrubá nedbanlivosť, resp. hrubá nedbalosť spomína na viacerých miestach - čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 14 ods. 3 písm. b). Pri konkrétnych konaniach je hrubá nedbanlivosť v kontexte, že ku skresleniu údajov dochádza "zámerným konaním alebo hrubou nedbanlivosťou". Recitál (10) tohto rozhodnutia k hrubej nedbanlivosti uvádza:
"... neúmyselné konanie alebo opomenutie by sa malo považovať za prípad hrubej nedbalosti, ak osoba zodpovedná za tvorbu údajov o deficite verejných financií alebo dlhu zjavne porušila svoju povinnosť konať s náležitou starostlivosťou."
Príklad aplikácie už uvedeného rozhodnutia Komisie spolu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 vidieť v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-521/15, kedy Španielsku bola uložená pokuta kvôli skresľovaniu údajov spôsobených hrubou nedbanlivosťou a Španielsko podalo na Súdny dvor EÚ žalobu.
Hrubá nedbanlivosť sa objavila v Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2005/35/ES o znečisťovaní mora loďami a o zavedení sankcií za porušenie. V tejto smernici sa však tento pojem uvádza ako "závažná nedbanlivosť". V predmetnej smernici sa poukazuje na rôzne druhy konaní súvisiacich so znečisťovaním a odkaz na tento pojem možno nájsť v recitáli (8) a čl. 4. Konkrétne čl. 4 uvádza, že:
"Členské štáty zabezpečia, aby sa vypúšťanie znečisťujúcich látok loďami do ktorejkoľvek z oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 považovalo za porušenie, ak bolo spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti. Tieto porušenia sa považujú za trestné činy za podmienok, ktoré sú ustanovené v rámcovom rozhodnutí 2005/667/SVV, ktorým sa dopĺňa táto smernica."
Pojem hrubej nedbanlivosti v trestnoprávnom kontexte sa objavil aj v Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Táto smernica bola u nás transponovaná zák. č. 224/2010 Z. z., ktorým sa novelizoval Trestný zákon, ale hrubá nedbanlivosť sa do Trestného zákona neprevzala. V recitáli (7) už uvedenej smernice sa v kontexte trestnej činnosti proti životnému prostrediu uvádza, že:
"Takéto konanie by sa preto malo v rámci celého Spoločenstva považovať za trestný čin, pokiaľ k nemu došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti."
Následne v čl. 3 smernice sú vymenované konania, ktoré
"predstavujú trestný čin, pokiaľ je
(konanie)
protiprávne a došlo k nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti."
K implementácii už uvedenej smernice o ochrane životného prostredia a zavedenia pojmu hrubej nedbanlivosti Peter Sepeši uvádza, že:
"čo sa týka subjektívnej stránky konania predpokladá sa úmyselné konanie alebo konanie z hrubej nedbanlivosti. Niektoré členské štáty zaviedli "hrubú nedbanlivosť" ako nový druh zavinenia do svojho trestného práva (napr. ČR), ďalšia skupina štátov k výkladu tohto pojmu bude využívať ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, resp. viaceré krajiny vrátane SR budú v súlade s bodom 12 Preambuly postihovať ako trestný čin akékoľvek nedbanlivostné konanie, t. j. protiprávne konania ustanovené v smernici budú posudzované prísnejšie."
Všeobecne k pojmu hrubej nedbanlivosti ešte uvádza, že
"vo všeobecnosti je možné uviesť, že hrubá nedbanlivosť zahŕňa v sebe prípady vedomej nedbanlivosti a výnimočne aj závažné prípady nevedomej nedbanlivosti spojené s porušením povinnosti vyplývajúcej z povolania, funkcie alebo postavenia konajúceho subjektu alebo priamo zo zákona. Môže sa jednať aj o zvlášť závažné porušenie nutnej opatrnosti/starostlivosti, ktorú je primerané očakávať/vyžadovať od konajúceho subjektu
4)
."1.2 Hrubá nedbanlivosť v kontexte Trestného práva Európskej únie
Všeobecný pojem trestného činu v rámci trestného práva Európskej únie je upravený v čl. 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide o oblasti trestnej činnosti, pri ktorých v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc môžu byť ustanovené minimálne pravidlá. Medzi tieto oblasti patrí napr. aj pranie špinavých peňazí.
Na základe legislatívnych aktov EÚ a aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ vyplýva, že EÚ aplikuje klasickú konštrukciu, ktorá sa zakladá na objektívnych a subjektívnych znakoch trestného činu. Pre trestnú zodpovednosť je nevyhnutné protiprávne konanie a zavinenie. Pri subjektívnej stránke, kam radíme zavinenie (úmyselné či z nedbanlivosti), právo EÚ nepoužíva jednotnú terminológiu, a to z dôvodu, že dochádza k nejednotnému prekladu do slovenčiny, keďže v angličtine sa možno stretnúť v kontexte nedbanlivosti a aj hrubej nedbanlivosti s nasledovnými vyjadreniami subjektívnej stránky
5)
:
-
intentionally or with at least serious negligence - úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti
6)
,
-
committed with intent, recklessly or with serious negligence - spáchané úmyselne, z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti
7)
,
-
committed recklessly or by serious negligence - spáchané v dôsledku nedbanlivosti alebo hrubej nedbanlivosti
8)
,
-
also if carried out with serious negligence - v prípade, že bolo vykonané z hrubej nedbanlivosti
9)
.
Súdny dvor EÚ
vo veci C-308/06
podal výklad pojmu "zo závažnej nedbanlivosti". Súdny dvor zdôrazňuje, že tieto odlišné pojmy, najmä pojem "závažnej nedbanlivosti" zodpovedá kritériu založenia zodpovednosti, ktoré sa má uplatňovať na nedefinovaný počet situácií, ktoré nemožno predvídať, nie na presné konania, ktoré by bolo možné vopred špecifikovať v normatívnom akte práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva. Za týchto okolností musí byť pojem "závažnej nedbanlivosti" v zmysle čl. 4 smernice 2005/35 chápaný ako pojem predpokladajúci neúmyselné konanie alebo opomenutie, ktorým zodpovedná osoba porušuje závažným spôsobom povinnosť starostlivosti, ktorú mala a mohla dodržať, a to vzhľadom na jej postavenie, jej znalosti, jej schopnosti a jej individuálnu situáciu.2 Hrubá nedbanlivosť v podmienkach Českej republiky
V starom Trestním zákoníku, t. j. zák. č. 140/1961 Sb. Trestní zákoník, sa pojem hrubá nedbanlivosť nenachádzal. K definovaniu a zavedeniu tohto pojmu v podmienkach Českej republiky došlo prijatím nového trestného zákona, ktorým je zák. č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník. Vymedzenie pojmu hrubá nedbanlivosť nájdeme v § 16 ods. 2 Trestního zákoníka. Toto ustanovenie hovorí,že:
"Trestný čin je spáchán z hrubé nedbalosti, jestliže přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem."
Zákonodarca v osobitnej časti dôvodovej správy nového Trestního zákoníka k zavedeniu pojmu hrubá nedbanlivosť uviedol, že niektoré trestné činy budú stíhateľné len v prípade tzv. hrubej nedbanlivosti (najmä hospodárske a proti životnému prostrediu). Tento druh nedbanlivosti nie je zvláštnym druhom nedbanlivosti popri vedomej a nevedomej nedbanlivosti, ale len vyjadrenie miery nedbanlivosti, ktoré požaduje Trestní zákoník. Zákonodarca uviedol, že hrubou nedbanlivosťou sa má rozumieť vyšší stupeň intenzity nedbanlivosti, či už vedomej alebo nevedomej, a to na základe prístupu či postoja páchateľa k požiadavke náležitej opatrnosti, ktorý svedčí o zrejmej bezohľadnosti páchateľa k záujmom, ktoré sú chránené Trestním zákoníkom. Jednotlivé trestné činy, ktoré vyžadujú k naplneniu základnej skutkovej podstaty minimálne hrubú nedbanlivosť v Trestním zákoníku:
a)
§ 221 - porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku,
b)
§ 224 - spôsobenie úpadku,
c)
§ 232 - neoprávnený zásah do počítačového systému či nosičov informácií znedbanlivosti,
d)
§ 277 - poškodenie a ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia z nedbanlivosti,
e)
§ 281 - nedovolená výroba a držanie rádioaktívnej látky a vysoko nebezpečnej látky,
f)
§ 282 - nedovolená výroba a držanie jadrového materiálu a zvláštneho štepného materiálu,
g)
§ 294 - poškodenie a ohrozenie životného prostredia z nedbanlivosti,
h)
§ 294a - poškodenie vodného zdroja,
i)
§ 298a - neoprávnená výroba a iné nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu,
j)
§ 300 - neoprávnené nakladanie s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi a voľne rastúcimi rastlinami z nedbanlivosti,
k)
§ 301 - poškodenie chránených častí prírody,
l)
§ 303 - zanedbanie starostlivosti o zviera z nedbanlivosti.
Vyššie uvedené trestné činy spadajú pod majetkovú trestnú činnosť, trestné činy všeobecne nebezpečné a trestné činy proti životnému prostrediu.
2.1 Hrubá nedbanlivosť a rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR
V rozhodnutí NS ČR
sp. zn. 7 Tdo 1302/2012
sa najvyšší súd vyjadroval aj k definícii hrubej nedbanlivosti a na konkrétnej situácii aj určil, že bol trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti, keďže páchateľ nedodržal náležitú opatrnosť, čo svedčilo o zrejmej bezohľadnosti k chráneným záujmom. Najvyšší súd uviedol, že:
"Podle § 16 odst. 2 tr. zákoníku je trestný čin spáchán z hrubé nedbalosti, jestliže přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem. Soudy výstižně poukázaly na to, že obviněný narazil do boční části středu osobního motorového vlaku na nechráněném železničním přejezdu, který byl řádně vyznačen, že nerespektoval dopravní značku přikazující zastavit a dát přednost ani dopravní značku omezující rychlost jízdy motorových vozidel v místě na 20 km/h a že naopak se k železničnímu přejezdu přiblížil vysokou rychlostí, která mu neumožňovala adekvátně reagovat na přítomnost vlaku. Pokud soudy z tohoto způsobu jízdy obviněného vyvodily závěr o jeho hrubé nedbalosti ve smyslu § 16 odst. 2 tr. zákoníku, je toto řešení posuzované předběžné otázky plně akceptovatelné."
V rozhodnutí NS ČR
sp. zn. 6 Tdo 1203/2015
najvyšší súd poukazuje na zákonnú formuláciu pojmu hrubá nedbanlivosť. Zo zákonného znenia vyplýva, že hrubá nedbanlivosť má byť vyšší stupeň intenzity nedbanlivosti, či už vedomej alebo nevedomej, a to na základe prístupu či postoja páchateľa k požiadavke náležitej opatrnosti, ktorú zákon charakterizuje ako zrejmú bezohľadnosť. Ďalej k definícii hrubej nedbanlivosti najvyšší súd uviedol, že:
"Definice hrubé nedbalosti váže intenzitu nedbalosti na postoj pachatele k požadavku náležité opatrnosti, kterou definice hrubé nedbalosti uvedená v § 16 odst. 2 uvádí výslovně, přičemž používá formulaci, že přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé "bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem". Zdůrazňuje tedy přístup pachatele, při jehož hodnocení se musí zvažovat obě hlediska, jak subjektivní, tak i objektivní, byť vzhledem k uvedené dikci bude jistě subjektivní hledisko převažovat. Pojem "bezohlednosti k zájmům chráněným trestním zákonem" je sice zcela novým pojmem v trestním právu, ale jde zároveň o pojem, který charakterizuje podle trestního zákoníku přístup pachatele k náležité opatrnosti, kdy pachatel z hlediska svého postoje nebere ohled na zájmy chráněné trestním zákoníkem, což je zvláště důležité u nevědomé nedbalosti, kdy takový postoj může, přestože pachatel nevěděl, že takové porušení nebo ohrožení může způsobit, spočívat např. v tom, že přes opakované upozornění na nutnost seznámit se s příslušnými předpisy, se s nimi pachatel z lehkomyslnosti neseznámil, čímž projevil zcela zjevnou bezohlednost k zájmům chráněným trestním zákoníkem, k jejichž ochraně jsou takové předpisy určeny. K posouzení zjevné bezohlednosti pachatele nutno přistoupit z hlediska zkušenosti pachatele a ostatních okolností případu, kdy je třeba zvažovat na jedné straně povinnosti uložené pachateli zvláštními právními nebo bezpečnostními předpisy nebo uznávanými pravidly a na druhé straně vlastnosti, zkušenosti, znalosti a okamžitý stav pachatele (vzdělání, kvalifikace, obecné i speciální zkušenosti, inteligence, postavení v zaměstnání apod.) a jednak okolnosti konkrétního případu, ať už existují nezávisle na pachateli, nebo jsou jím vyvolané. Zvláštní pozornost pak bude třeba věnovat právě přístupu pachatele k požadavku náležité opatrnosti, neboť v tom je jádro posouzení míry jeho zavinění, tedy zda jeho nedbalost byla hrubá či jen lehká či menší (s nižší mírou nedbalosti)."
Najrozsiahlejšiu definíciu hrubej nedbanlivosti možno nájsť v rozhodnutí NS ČR
sp. zn. 7 Tdo 289/2020
. Toto rozhodnutie bolo zaradené aj do zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR ako rozhodnutie č. 15/2021 v zošite č. 3. Právna veta tohto rozhodnutia v súvislosti s hrubou nedbanlivosťou znie:
"Přestože při posuzování zákonných podmínek hrubé nedbalosti podle § 16 odst. 2 tr. zákoníku je důležité subjektivní hledisko pachatele, nelze odhlížet od objektivních okolností případu, zejména od toho, jakou činnost pachatel vykonával, s jak nebezpečnou věcí při tom zacházel a jak závažný následek mohl způsobit. U určitých specifických činností, jako je např. letecký provoz, je namístě vyžadovat daleko vyšší míru opatrnosti a hranice hrubé nedbalosti může být níže než u běžných lidských činností. Zřejmou bezohlednost k zájmům chráněným trestním zákonem ve smyslu § 16 odst. 2 tr. zákoníku je nutno spatřovat v jednání pachatele spočívajícím ve sledu leteckých manévrů, při nichž letěl relativně delší dobu v nepovolené výšce, mimořádně nízko nad terénem, který neznal a kde mohl předpokládat různé překážky v podobě elektrických vedení apod., navíc aniž by provedl důkladnou předletovou přípravu a pozorně sledoval prostor před sebou."
3 Hrubá nedbanlivosť v podmienkach Slovenskej republiky
Hrubá nedbanlivosť sa mala zaviesť veľkou novelou Trestného zákona. Tento pojem mal byť zavedený novelou, ktorú predkladal ešte Viliam Karas v pozícii ministra spravodlivosti SR. Hrubá nedbanlivosť mala byť v § 16 ako ods. 2 Trestného zákona uvedená takto:
"Tam, kde tento zákon vyžaduje na zavinenie hrubú nedbanlivosť, rozumie sa tým obzvlášť ľahostajné alebo závažné porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom."
Zákonodarca sa odvolával na potrebu zavedenia tohto pojmu z dôvodu zohľadnenia štandardov normovaných právne záväznými aktmi Európskej únie, najmä v oblasti ochrany životného prostredia. Uvedené bolo aj v návrhu novely reflektované pri skutkových podstatách trestných činov proti životnému prostrediu. V dôvodovej správe v osobitnej časti k tomuto pojmu zákonodarca uviedol, že zadefinovaním hrubej nedbanlivosti by sa tiež mala dosiahnuť väčšia primeranosť pri trestnoprávnom postihu nedbanlivostných konaní, ktoré je Slovenská republika podľa príslušnej smernice EÚ povinná trestne stíhať. Absenciou hrubej nedbanlivosti totiž dochádza ku kriminalizácii nad rámec smernice, t. j. kriminalizuje sa aj "ľahké" nedbanlivostné konanie, ktoré napĺňa objektívnu stránku trestných činov proti životnému prostrediu.
K vedomostnej zložke tejto formy zavinenia zákonodarca uviedol, že
"... táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. V prípade hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru neopatrnosti, či ľahostajnosti, ako sa vyžaduje pri bežnej vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti."
3.1 Zavedenie pojmu hrubá nedbanlivosť do Trestného zákona
Pri transpozícii Smernice sa zákonodarca rozhodol, že zavedie pojem hrubá nedbanlivosť do Trestného zákona. K zavedeniu hrubej nedbanlivosti došlo aj s ohľadom na požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES.
V rámci legislatívneho procesu LP/2024/614 sa zapojilo viacero subjektov, ktoré formovali definíciu tohto pojmu. Pôvodný návrh pojmu hrubá nedbanlivosť zo strany zákonodarcu znel:
"Trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo závažne poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť, vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom."
Zákonodarca chcel pojem hrubá nedbanlivosť pôvodne vsunúť ako nový § 16a do Trestného zákona, čo mohlo evokovať, že pôjde o novú formu zavinenia.Na uvedenú definíciu zákonodarcu, okrem iného, reagovala aj Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Compliance Circle (ďalej len "RÚZ a SCC"), ktoré sa s týmto znením úplne nestotožnili, ba ani vytvorenie nového § 16a nepovažovali za vhodné. RÚZ a SCC argumentovali k vytvoreniu § 16a tým, že hrubou nedbanlivosťou sa rozumie vyšší stupeň intenzity či miery nedbanlivosti a zaradenie do nového § 16a by umožňovalo rôzny výklad vo vzťahu k určeniu formy zavinenia (úmysel, nedbanlivosť), keďže obsahuje znenie závažného porušenia povinnosti bez vylúčenia porušenia tejto povinnosti úmyselným konaním. Definícia hrubej nedbanlivosti by mala určovať podmienky konania a nie novú formu zavinenia a teda, mal by sa vytvoriť § 16 ods. 2 v Trestnom zákone ako vhodnejšie zaradenie, keďže hrubá nedbanlivosť nie je nová forma zavinenia, ale určuje podmienky takéhoto konania
10)
.
RÚZ a SCC ďalej žiadali, aby došlo k vypusteniu
"(... poruší povinnosť) vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie..."
, keďže to evokuje možnosť spáchania trestného činu porušením povinnosti, ktorá nebola stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, lebo definícia obsahovala možnosť porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie uloženej všeobecne záväzným právnym predpisom. Išlo tým o jasnejšie vymedzenie, že porušením povinnosti sa rozumie len výlučne porušenie povinnosti, ktorú ukladá všeobecne záväzný právny predpis
11)
.Pripomienky RÚZ a SCC boli zo strany zákonodarcu akceptované a finálne znenie § 16 ods. 2 Trestného zákona, ktorý sa prijal zák. č. 157/2025 Z. z., teda znie:
"Trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo hrubo poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom."
Pri hrubej nedbanlivosti teda pôjde o vyššiu mieru neopatrnosti alebo ľahostajnosti, ako sa vyžaduje pri bežnej vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Čo sa týka vedomostnej zložky zavinenia, tak má dôjsť k pokrytiu vedomého spáchania trestného činu, ale aj prípadov, kedy páchateľ si nebol vedomý, že jeho konanie napĺňa znaky toho-ktorého trestného činu, ale vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol. Výklad "obzvlášť ľahostajný alebo závažný spôsob porušenia opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti" je zo subjektívneho hľadiska daný schopnosťami jedinca, jeho skúsenosťami a vedomosťami v danej oblasti, a z hľadiska objektívneho je to dané všeobecne záväznými právnymi predpismi
12)
.
Záver
Zakotvenie hrubej nedbanlivosti do Trestného zákona považujeme za správny krok. V podmienkach Slovenskej republiky bolo už viacero príležitostí, kedy aj predpisy Európskej únie odkazovali na tento pojem a mali byť transponované do vnútroštátneho práva. Zrejme najvýznamnejším predpisom v tejto oblasti bola smernica EÚ 2008/99/ES, ktorá v Českej republike bola reflektovaná tak, že pri vybraných trestných činoch týkajúcich sa životného prostredia sa zaviedlo, že tieto trestné činy musia byť spáchané buď úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti. V našich podmienkach je možné sa dopustiť týchto trestných činov aj z nedbanlivosti. Súhlasíme s vyjadrením v dôvodovej správe k veľkej novele Trestného zákona, ktorá plánovala tento pojem zaviesť, že absenciou tohto pojmu v Trestnom zákone postihujeme niektoré konania príliš prísnea nad rámec toho, čo nám predpisy EÚ ukladajú. Nezavedením hrubej nedbanlivosti pri novej skutkovej podstate trestného činu, ktorý má postihovať porušovanie medzinárodných sankcií, by nezavedením hrubej nedbanlivosti mohlo opätovne dôjsť k situácii ako pri transpozícii smernice 2008/99/ES. Netreba zabúdať, že trestné právo má byť prostriedkom
"ultima ratio"
a v duchu účinnej veľkej novely Trestného zákona, t. j. zák. č. 40/2024 Z. z., máme mať spravodlivé a primerané trestanie trestných činov s priklonením sa k filozofii restoratívnej justície. Tak ako to veľká novela odkazuje, naše trestné právo by sa malo približovať k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie, ako aj Európskej únie ako takej
13)
.Nezavedením hrubej nedbanlivosti a postihovaním porušovania medzinárodných sankcií čo i len z nedbanlivosti by mohlo byť považované za neprimerané z dôvodu, že to samotná Smernica ani nevyžaduje. Smernica v čl. 3 ods. 3 uvádza, aby došlo k postihovaniu úmyselného porušenia reštriktívnych opatrení alebo porušenia reštriktívnych opatrení z hrubej nedbanlivosti. Pokiaľ by sme postihovali porušovanie medzinárodných sankcií čo i len z nedbanlivosti, tak by sme šli nad rámec smernice a nejaké logické opodstatnenie prečo tak robíme, by takáto úprava nemala, a to minimálne v kontexte toho, čo zákonodarca uvádzal pri veľkej novele Trestného zákona, t. j. zák. č. 40/2024 Z. z. V Českej republike sa pojem hrubá nedbanlivosť v praxi ujal a rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Českej republiky ustálila definíciu tohto pojmu. Vzhľadom na existenciu tohto pojmu v právnom poriadku Českej republiky dochádza k stíhaniu len takých skutkov, kde je preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu z nedbanlivosti, ale zároveň došlo k spáchaniu takéhoto skutku zrejmou bezohľadnosťou či nedodržaním náležitej starostlivosti, t. j. akousi vyššou úrovňou nedbanlivosti, čiže hrubou nedbanlivosťou. Na druhej strane, porušenie medzinárodných sankcií, ktoré nebude úmyselné alebo spáchané hrubou nedbanlivosťou, bude možné postihovať prostredníctvom zák. č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov ako správny delikt, ktorý, podľa nášho názoru, bude dostatočne plniť svoju funkciu, aby nedochádzalo k porušovaniu medzinárodných sankcií ani z nedbanlivosti. Zároveň do budúcna uvidíme, ako zákonodarca bude postupovať a či dôjde k zmene niektorých skutkových podstát, pri ktorých sa bude vyžadovať nedbanlivosť v kvalitatívnej forme ako hrubá nedbanlivosť. Zatiaľ máme tento nový pojem ustálený iba v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení vydaných Európskou úniou.
Zoznam použitých zdrojov
Delegované rozhodnutie Komisie č. 2012/678/EÚ o vyšetrovaní a pokutách v súvislosti s manipulovaním štatistických údajov
Dôvodová správa k Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie
Dôvodová správa k zák. č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník
Dôvodová správa k zák. č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Dôvodová správa k zák. č. 157/2025 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
IVOR, J., KLIMEK, L., ZÁHORA, J.: Fragmenty všeobecnej časti trestného práva hmotného. In: Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex. 2013. Dostupné na: https://www.epi.sk/clanok-knihy/5-kapitola-fragmenty-vseobecnej-casti-trestneho-prava-hmotneho.htm
Legislatívny proces LP/2024/614
Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - upravené nové znenie, č. materiálu UV-9735/2023
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 7 Tdo 1302/2012
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 6 Tdo 1203/2015
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 7 Tdo 289/2020
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-308/06
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-521/15
SEPEŠI, P.: Implementácia Smernice o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva do právneho poriadku SR. Dostupné na: https://www.ucps.sk/clanok-0-1483/Implementacia%C2%A0Smernice_o%C2%A0ochrane_zivotneho_prostredia_prostriedkami_trestneho_prava%C2%A0do_pravneho_poriadku_SR.html
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie
Zák. č. 140/1961 Sb. Trestní zákoník v znení neskorších predpisov
Zák. č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník v znení neskorších predpisov
Zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zák. č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zák. č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení neskorších predpisov
Zák. č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zák. č. 157/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zmluva o fungovaní Európskej únie
1) Členské štáty zabezpečia, aby v prípade úmyselného porušenia zákazu alebo povinnosti, ktoré predstavujú reštriktívne opatrenie Únie, alebo ktoré sú stanovené vo vnútroštátnom ustanovení, ktorým sa vykonáva reštriktívne opatrenie Únie, ak sa vyžaduje vykonávanie tohto opatrenia na vnútroštátnej úrovni, sa za trestný čin považovalo obchodovanie s tovarom, jeho dovoz, vývoz, predaj, nákup, prevod, tranzit alebo preprava, ako aj poskytovanie sprostredkovateľských služieb, technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich s týmto tovarom, ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania predstavuje reštriktívne opatrenie Únie.
2) Dôvodová správa k Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
3) Čl. 239 ods. 1 Nariadenia č. 2913/92 - predpis je už neúčinný.
4) SEPEŠI, P. Implementácia Smernice o ochrane životného prostredia prostriedkami trestného práva do právneho poriadku SR. (online) cit. 13.07.2025. Dostupné na: https://www.ucps.sk/clanok-0-1483/Implementacia%C2%A0Smernice_o%C2%A0ochrane_zivotneho_prostredia_prostriedkami_trestneho_prava%C2%A0do_pravneho_poriadku_SR.html
5) IVOR, J., KLIMEK, L., ZÁHORA, J.: Fragmenty všeobecnej časti trestného práva hmotného. In: Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex. 2013. (online) cit. 15.07.2025. Dostupné na: https://www.epi.sk/clanok-knihy/5-kapitola-fragmenty-vseobecnej-casti-trestneho-prava-hmotneho.htm
6) Porovnanie oficiálneho anglického a slovenského znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.
7) Porovnanie oficiálneho anglického a slovenského znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia.
8) Porovnanie oficiálneho anglického a slovenského znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/1637 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva.
9) Porovnanie oficiálneho anglického a slovenského znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
10) Vyhodnotenie pripomienok k legislatívnemu procesu LP/2024/614.
11) Tamtiež.
12) Dôvodová správa k zák. č. 157/2025 Z. z.
13) Dôvodová správa k zák. č. 40/2024 Z. z.