Nedovolené strelné zbrane prispievajú k nestabilite a násiliu vo všetkých častiach sveta. Stimulujú globálny terorizmus a konflikty, maria rozvoj a humanitárne úsilie. Aj v Európskej únii majú nedovolené zbrane vplyv na vnútornú bezpečnosť, keďže podporujú nadnárodnú organizovanú trestnú činnosť a sú prostriedkom násilných útokov. Je preto veľmi dôležité, že na prvom mieste jednotlivé štáty musia disponovať účinnými prostriedkami na zabránenie nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami. Takéto záruky musí poskytovať legislatíva v spojení s ustálenou rozhodovacou praxou, policajné orgány, spravodajské služby a v neposlednom rade hodnoverná justícia. Uvedená hypotéza je predpokladom komplexného výstupu rozpracovania jednotlivých úsekov ochrany spoločnosti, t.j. legislatíva verzus ustálená rozhodovacia prax. V správe generálneho tajomníka Organizácie spojených národov o nedovolenom obchodovaní s ručnými a ľahkými zbraňami z roku 2016 sa uvádza, že
"každý štvrtý človek, teda 1,5 miliardy obyvateľov zeme, žije v nestabilných štátoch zasiahnutých konfliktom alebo s vysokým stupňom kriminality, a tiež že počet občianskych vojen sa v priebehu poslednej dekády strojnásobil"
. Široká dostupnosť ručných a ľahkých zbraní (a streliva) je kľúčovým faktorom umožňujúcim vznik konfliktov a endemickú trestnú činnosť. Správa Europolu o hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2017 uvádza, že teroristické útoky na území Európy aj mimo neho, preukázali smrtiace následky tohto nedovoleného obchodovania. Upozorňuje tiež, že vývoj v získavaní nelegálnych zbraní prostredníctvom online platforiem umožňuje aj jednotlivcom, ktorí nemajú žiadne prepojenie na organizovaný zločin, nakupovať strelné zbrane, v dôsledku čoho, sa títo neskôr stávajú kľúčovými distribútormi nelegálnych strelných zbraní v Európske únii.Vytvorená komparatívna analýza na úseku zbraní a streliva porovnáva slovenské zákonné záruky ochrany spoločnosti s inými štátmi Európy. Vychádzame z premisy, že ak úsek zbraní a streliva je predmetom záujmu európskych a medzinárodných predpisov a zmluvných záväzkov, mali by vykazovať určitý stupeň zhody či podobnosti.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
Trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (zavedená skratka ďalej v texte ako "NOOZ") je zaradený do šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (zákon č. 305/2005 Z.z.) s názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, do prvého dielu (Trestné činy všeobecne nebezpečné). Druhovým objektom tam zaradených trestných činov je ochrana bezpečnosti ľudí a majetku. Z prevažnej časti ide o ohrozovacie trestné činy pre ktoré platí, že dokonané sú už samotným vyvolaním nebezpečenstva vzniku poruchy. Mnohé z tam uvedených skutkových podstát sú blanketové - odkazujú na právne predpisy iných právnych odvetví, v tomto prípade ide najmä o zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.
Na úseku slovenského trestného práva je možné prvé dostupné verzie úpravy obdobného trestného činu nájsť ešte v cisárskom patente z roku 1852 o výrobe, obchode, držbe zbraní a streliva a o nosení zbraní, inak nazývaný aj "zbrojný patent".
1)
Neskôr bolo nedovolené ozbrojovanie upravené v zákone zo dňa 19. marca 1923 č. 50/1923 Sb. na ochranu republiky. Tento zákon v troch hlavách definoval také trestné činy ako úklady, vojenskú zradu, urážku prezidenta či nedovolené spravodajstvo . Trestný čin nedovoleného ozbrojovania bol zaradený do skupiny trestných činov ohrozujúcich mier v republike a jej vojenskú bezpečnosť, a to spoločne s trestným činom rušenia všeobecného mieru. Zaujímavosťou je, že tento právny predpis obsahoval zákonom zakotvenú zbraňovú "amnestiu" v prípade, ak štát obyvateľstvo priamo (vyhláškou) vyzval na odovzdanie zbraní v stanovenej lehote. Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon obsahoval veľmi jednoduchú a stručnú úpravu trestného činu nedovoleného ozbrojovania (§ 185). Každá ďalšia novela predstavovala rozširovanie skutkových podstát trestného činu nedovoleného ozbrojovania a sprísnenie pôvodných trestných sadzieb pre trest odňatia slobody. V súčasnosti platné ustanovenia trestného činu NOOZ chránia bezpečnosť ľudí pred potenciálnym ohrozením ich života a zdravia, ktoré vychádza z nekontrolovanej držby a výroby zbraní, streliva, ich súčastí a komponentov.
Podľa Trestného zákona, § 125, by sa rozsah trestných činov mal určovať podľa pravidiel určovania výšky škody. Tam uvedené kritériá sú vyjadrené finančne, cez hodnotu veci, čo nie je úplne všeobecne použiteľné pre všetky typy trestných činov. Je teda zrejmé, že na tomto mieste musia vstupovať súdy, ktoré takúto medzeru vyplnia svojou rozhodovacou činnosťou.
Pôvodným rozhodnutím, ktoré primárne určovalo jednotnú líniu spôsobu určovania rozsahu trestnej činnosti NOOZ cez kritérium charakteru a účinnosti zbrane bol rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9. februára 1998, sp. zn. 1T/71/1997, neskôr uverejnený ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 72/1999. Krajský súd v rámci odôvodnenia uviedol, že
"zadovážené množstvo výbušniny zn. Semtex spolu s 10 ks rozbušiek napĺňa znak "vo väčšom rozsahu" v zmysle § 185 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, lebo
so zreteľom na charakter, účinnosť a špecifickú možnosť použitia tejto výbušniny